Veľká česť! Vyznamenania od prezidentky Čaputovej dostali aj Bratislavčania

Slovensko potrebuje na svoj úspešný rozvoj realistickú a inšpirujúcu víziu, povedala prezidentka Zuzana Čaputová. Medzi ocenenými sú preto nielen vedci, umelci športovci či učitelia, ale aj osobnosti, ktoré bojovali proti zlu.

Váži si všetkých, ktorí v totalite vzdorovali spoločenskému zlu aj za cenu straty osobnej slobody a perzekúcie blízkych. Ocenila aj tých, ktorí pred 30 rokmi „vzali na seba osobné riziko a spoluformovali hnutie, ktoré zmenilo pomery v krajine“.

Štátne vyznamenania udelila ôsmim ženám a 12 mužom, jednou z nich bola in memoriam aj Milada Horáková, ktorú komunisti zavraždili v inscenovanom súdnom procese.

Vyznamenaní boli aj títo Bratislavčania.

Rad Ľudovíta Štúra I.

Peter Zajac

Narodil sa 3. januára 1946 v Bratislave. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FiF UK) v Bratislave študoval v rokoch 1963 až 1968 slovenský a nemecký jazyk. Germanistike sa venoval aj na univerzite v nemeckom Tübingene v rokoch 1967 – 1968.

Bol redaktor vo vydavateľstve Smena a od roku 1972 vyučoval na pedagogickej fakulte v Nitre. V Slovenskej akadémii vied (SAV) pôsobil od roku 1981, v rokoch 1991 až 1998 viedol Ústav slovenskej literatúry SAV. V súčasnosti je predsedom jeho vedeckej rady. Je emeritným profesorom na Humboldtovej univerzite v Berlíne, kde prednášal slavistiku.

V novembri 1989 bol jedným zo zakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN). V roku 2001 zakladal Občiansku konzervatívnu stranu (OKS). Za poslanca Národnej rady (NR) SR za Slovenskú demokratickú koalíciu bol zvolený v roku 1998, kde pôsobil do roku 2001. Za stranu Most-Híd (OKS vtedy nekandidovala) bol v parlamente aj od roku 2010 až do predčasných volieb v roku 2012.

Peter Zajac patril ku generačnému zoskupeniu autorov okolo Mladej tvorby. V súčasnosti pravidelne glosuje slovenskú literatúru a venuje sa aj politickej publicistike a esejistike.

František Mikloško

Náboženský aktivista a expolitik si prevzal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Rodáka z Nitry vyštudoval matematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. V rokoch 1971 až 1983 bol výskumným pracovníkom v Ústave technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave. Do roku 1990 z politických dôvodov pracoval ako robotník.

Bol kresťanským aktivistom v ilegálnom kresťanskom hnutí a bol jedným z iniciátorov bratislavskej sviečkovej manifestácie za náboženskú slobodu (1988).

Po novembri 1989 sa angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu a v rokoch 1990 – 1992 bol predseda slovenského parlamentu.

Do Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH) vstúpil v marci 1992. V roku 2004 bol jeho kandidátom na post prezidenta SR.

V roku 2008 vystúpil z KDH a spoluzakladal stranu Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS), za ktorú v roku 2009 opäť kandidoval v prezidentských voľbách. Zabojoval v nich aj v roku 2019.

Je autorom kníh Nebudete ich môcť rozvrátiť (1991), Čas stretnutí (1996), Zločiny komunizmu na Slovensku 1948 – 1989, za ktorú bol v roku 2001 ocenený Cenou Dominika Tatarku (spolu s editormi knihy Gabrielou a Petrom Smolíkovými), Desať spravodlivých (2011) alebo Znamenia čias (2013).

Rad Ľudovíta Štúra II. triedy dostali

Zuzana Mistríková

Narodila sa 21. mája 1967 v Bratislave a vyštudovala divadelnú a rozhlasovú dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Pracovala v Slovenskej televízii a v Divadle Nová scéna.

Patrila k študentským lídrom počas Nežnej revolúcie v roku 1989 a ako 23-ročná sa stala poslankyňou SNR.

Členkou rozhlasovej rady bola v rokoch 1991 – 1992. Na poste prezidentky Rady pre reklamu pôsobila v rokoch 1996 – 2004.

Neskôr bola aj výkonnou riaditeľkou Asociácie nezávislých rozhlasových a televíznych staníc. Na ministerstve kultúry pracovala ako generálna riaditeľka sekcie médií a audiovízie v rokoch 2002–2006.

Dnes sa venuje distribúcii a produkcii filmov. Je výkonnou riaditeľkou v konzultačnej spoločnosti PubRes, výkonnou riaditeľkou neziskovej odbornej inštitúcie Mediálny inštitút, výkonnou viceprezidentkou Slovenskej filmovej a televíznej akadémie, členkou Prezídia Rady pre reklamu a členkou Správnej rady VŠMU.

Ondrej Demáček

Narodil sa v roku 1940 a ako stredoškolský učiteľ vyučuje informatiku na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave.

Je zakladateľom Korešpondenčného seminára z programovania. Ide o súťaž v programovaní, určenú pre stredoškolákov, ktorá je organizovaná Fakultou matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Pavel Sadloň

Ako riaditeľ Gymnázia na Ulici Ladislava Sáru sa podieľal na vzniku Taliansko-slovenskej bilingválnej sekcie v roku 1991 a patrí medzi prvé bilingválne sekcie na Slovensku. Riaditeľom na gymnáziu je už 19 rokov.

Zasadzoval sa tiež za lepšie postavenie učiteľov v spoločnosti a adekvátne ohodnotenie ich práce.

Cez Asociáciu riaditeľov štátnych gymnázií Slovenskej republiky, ktorej šéfuje, hlása myšlienku, že vzdelanie nesmie byť degradované nedostatkom peňazí a musí byť spoločnou prioritou nás všetkých.

Andrej Bán

Narodil sa 28. apríla 1964 v Bratislave. Po štúdium ekonómie a žurnalistiky sa venuje novinárčine. Jeho fotografie či fotoreportáže uverejňovali a uverejňujú české aj slovenské periodiká, ako napríklad Mladé rozlety, Plus 7 dní, Mladý svět, reflex, .týždeň a Denník N.

Podieľal sa aj na založení charitatívnej organizácie Človek v ohrození.

Je držiteľom mnohých prestížnych ocenení, ako napríklad Novinárskej ceny Nadácie otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation za najlepšiu reportáž, ceny Osobnosť slovenskej fotografie za knihu a výstavu Iné Slovensko (2006). Cenu Krištáľové krídlo dostal v roku 2004 a v roku 2015 získal ocenenie Biela vrana za občiansku statočnosť.

Silvia Pastoreková

Rodáčka z Martina vysokoškolské vzdelanie nadobudla na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, titul RNDr. získala na katedre mikrobiológie a virológie (1985). Od roku 1985 pracuje vo Virologickom ústave SAV, od roku 2003 ako vedúca vedecká pracovníčka oddelenia molekulárnej medicíny.

Spoločne s manželom Jaromírom Pastorekom a spolupracovníkmi sa zásadným spôsobom podieľala na objave a popísaní onkologického markeru, ktorý signalizuje viaceré typy rakovinových nádorov. Podarilo sa im odhaliť bielkovinu CA IX, ktorá je dnes predmetom celosvetového vedeckého záujmu ako biomarker agresívnych nádorov, ktoré trpia nedostatkom kyslíka. Zastupuje Slovensko v Európskej organizácii pre výskum a liečbu rakoviny (EORTC) a v medzivládnej organizácii Európska molekulárno-biologická konferencia (EMBC).

Pribinov kríž II. triedy dostali

Zora Bútorová

Narodila sa 17. januára 1949 v Bratislave. V roku 1972 ukončila Filozofickú fakultu Univerzity Komenského ako promovaná sociologička. V roku 1975 získala PhDr. zo sociológie a v roku 1979 na tej istej fakulte aj Csc.

V rokoch 1983 až 1990 pracovala ako výskumníčka v Kabinete teórie vedy a prognóz SAV. Potom pôsobila v Centre pre výskum spoločenských problémov pri KC VPN. V roku 1990 sa vrátila na akademickú pôdu Ústavu pre sociálnu analýzu Univerzity Komenského. Od roku 2003 pracuje ako analytička Inštitútu pre verejné otázky, ktorý spoluzakladala.

Od jari 1990 sa zaoberá výskumom politickej kultúry a postojov obyvateľov k rozličným aspektom transformácie spoločnosti. Skúma aj zmeny v živote žien a v rodových vzťahoch na Slovensku po páde komunizmu.

Pedagogicky pôsobí na Trnavskej univerzite.

V roku 2012 získala od Miroslava Lajčáka ocenenie ministra zahraničných vecí za „významný prínos v oblasti ochrany práv seniorov“. V roku 2013 jej bola udelená Cena Dominika Tatarku.

Alžbeta Rajterová

Alžbeta Rajterová, manželka svetoznámeho dirigenta Ľudovíta Rajtera, zasvätila celý svoj život popularizácii slovenskej vážnej hudby. V rokoch 1991 až 1995 bola riaditeľkou Slovenskej filharmónie.

Je poprednou slovenskou muzikologičkou a dramaturgičkou. Uznávaná muzikologička sa aktívne venuje nielen kultúrnemu dianiu a organizovaniu hudobného života na Slovensku, ale aj redakčnej a publikačnej činnosti.

Pribinov kríž III. triedy

Mária Šustrová

Mária Šustrová pracovala 22 rokov v bratislavskej Detskej fakultnej nemocnici, založila oddelenie imunológie a alergológie. Takmer 40 rokov sa zaoberá problematikou Downovho syndrómu. V roku 1993 iniciovala založenie Spoločnosti Downovho syndrómu. O rok neskôr vzniklo Centrum pre Downov syndróm pri Ústave preventívnej a klinickej medicíny, v ktorom dodnes pracuje.

Zúčastnila sa na významných vedeckých projektoch, ktoré sa týkajú tejto problematiky. Známa je aj jej publikačná činnosť, prednášala na mnohých medzinárodných sympóziách. Mária Šustrová získala v roku 2000 ocenenie v rámci 4. ročníka iniciatívy Vzájomne za zdravie a život – Humanitný čin roku 2000. V roku 2009 bola ocenená za medicínu a vedu Krištáľovým krídlom. V roku 2018 získala cenu Môj lekár.

Pôsobí aj ako profesorka na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety a na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Učí pravidelne na oboch univerzitách, externe prednáša aj na iných fakultách pediatriu, lekársku etiku a sociálnu prácu.

Chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia? Sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.