V Kine Inak spoznáte diktátora Pinocheta v dokumentoch Patricia Guzmána
Bratislavské Kino inak v januári predstaví tvorbu oceňovaného dokumentárneho čilského režiséra Patricia Guzmána. Venuje sa najmä politickému filmu, je jedným z najznámejších kronikárov súčasnej čilskej histórie.
Režisér bol uväznený Pinochetovým režimom počas prevratu v roku 1973, po prepustení odišiel do exilu v Paríži. K svojej vlasti sa neprestajne vracia prostredníctvom politických dokumentov. Už vyše 40 rokov sa zaoberá modernými dejinami Čile, najmä obdobiu Pinochetovej diktatúry a vyrovnávaniu sa s ňou. Jeho filmy sú historickým dokumentom doby, no otvárajú aj otázky morálky alebo pamäte, jej uchovávania aj ohýbania.
Kino inak od 14. do 20. januára ponúkne divákom tri Guzmánove filmy. Prvý z nich Prípad Pinochet (Le cas Pinochet) sleduje snahu medzinárodne stíhať bývalého čilského diktátora po tom, ako bol zadržaný v Londýne počas pobytu v roku 1998. Pre Guzmána je to historická chvíľa a Augusto Pinochet sa môže stať prvým juhoamerickým diktátorom, ktorý bude postavený pred medzinárodný súd.
Tento hlavný strojca vojenského puču v roku 1973 je niektorými ľuďmi obdivovaný, inými považovaný za najkrvavejšieho diktátora. Guzmán ho predstavuje ako človeka, ktorý dodnes rozdeľuje čilskú spoločnosť na jeho priaznivcov a odporcov, zhromaždil rozprávanie pamätníkov z oboch strán.
Film Nostalgia za svetlom (Nostalgia de la luz) je situovaný do púšte Atacama. Na jednom mieste sa totiž schádzajú vedci z celého sveta, aby obrími teleskopmi pozorovali vesmír, skúmali možnosti mimozemského života a zároveň ženy, ktoré aj po rokoch hľadajú telá Pinochetovych obetí. Guzmán vytvára nevšedné paralely a kontrasty medzi vesmírom a púšťou, medzi dvoma formami hľadania.
Zatiaľ posledný režisérov film Perleťový gombík (El botón de nácar) sa z púšte presúva k pobrežiu. Miestne vulkány, pohoria a ľadovce uchovávajú hlasy pôvodných obyvateľov Patagónie, prvých moreplavcov z Európy i politických väzňov z obdobia diktatúry.
Tento miniprofil režiséra Guzmána sa koná v spolupráci s Francúzskym inštitútom v Bratislave.
„Kino inak fungujúce ako súčasť A4 – priestoru súčasnej kultúry opäť divákom ponúkne filmy, ktoré by inak na Slovensku vidieť nemohli,“ uviedla Vanda Sepová z A4.