Už dvanásťročný školák je schopný zachrániť život. Akurát musí vedieť ako
Tým, že sa budete iba pozerať na Sagana, sa bicyklovať nenaučíte. Rovnako je to aj s prvou pomocou, hovorí prezident Červeného kríža Viliam Dobiáš. Koľko ľudí vie efektívne podať prvú pomoc a prečo by sa to mali naučiť najmä naše deti?
Problémy a riziká nás sprevádzajú od útleho detstva, či už sú to pády, popáleniny, úrazy, až po srdcovo-cievne ochorenia. Všetci ľudia majú potenciál na to, aby ich postihol stav, ktorý ohrozuje život a so správnym podaním prvej pomoci to môže byť bez následkov.
Skúsenosti záchranárov však hovoria, že pokiaľ si to prakticky nevyskúšame na modelovej figuríne, nevieme podať prvú pomoc efektívne. Prezident Červeného kríža Viliam Dobiáš v tejto súvislosti upozorňuje na chýbajúcu edukáciu praktických ukážok prvej pomoci na našich školách.
„V posledných rokoch začína stúpať dopyt po ukážkach prvej pomoci. Zvykom však je, je že škola zhromaždí veľký počet detí v telocvični a záchranári ukážu postupy prvej pomoci," hovorí Viliam Dobiáš.
„Masové vzdelávanie však pri výučbe podania prvej pomoci neexistuje, prvá pomoc je praktická disciplína. Každý si musí postup vyskúšať vlastnoručne,“ dopĺňa.
Bez praktického nácviku sa prvá pomoc naučiť nedá
Bolestivé postupy si deti vyskúšajú na figuríne a ostatné si precvičia vo dvojiciach, ako napríklad obrátenie tela do stabilizovanej polohy, zastavenie krvácania tlakom, aby cítili aký tlak treba vyvinúť a podobne.
„Ideálne je, keď sú skupinky vytvorené po 10–12 deťoch s inštruktorom,“ vysvetľuje Dobiáš.
Základný kurz prvej pomoci je obsiahnutý v šiestich vyučovacích hodinách. „Boli by sme radi, keby sa presadila prvá pomoc ako povinný, alebo aspoň povinne voliteľný predmet, na základných a stredných školách,“ upozornil Viliam Dobiáš..
Ponuka na kurzy je dostatočná, Červený kríž má v každom okrese materiálne vybavenie, ktoré je v hodnote približne päťtisíc eur. Pravdepodobne žiadna škola nedisponuje finančnými prostriedkami na takéto vybavenie.
Záchranári učia prvú pomoc na niekoľkých modeloch – oživovanie dospelého, dojčaťa, šesť až osem ročného dieťaťa, na modeli „Choking Charlie“ pre nácvik pri dusení cudzím telesom, ďalej ošetrovanie popálenín.
Tým, že sa budete pozerať na Sagana, bicyklovať sa nenaučíte
„Nikto sa nenaučí poskytnúť prvú pomoc tým, že sa bude pozerať na niekoho druhého. Používam príklad, že nikto sa nenaučí bicyklovať tým, že sa bude pozerať na Sagana v televízii. Musí si jednoducho sadnúť na bicykel a vyskúšať si to,“ hovorí Viliam Dobiáš.
Prvá pomoc sa naučí len tým, že si človek kľakne k modelu a bude stláčať hrudník, alebo chytí do rúk figurínu „Choking Charlie“ a bude sa učiť ako správne pomôcť dusiacemu človeku. Len tak naozaj zistí, kú silu vyvinúť, aby neublížil napríklad dojčaťu. Keď si toto všetko vyskúša na realistickom modeli, tak to človeka povzbudí a má menší strach.
Je lepšie vedieť to a nepotrebovať, ako naopak.
Vedeli ste, že len osem ročné dieťa dokáže obrátiť dospelého človeka do stabilizovanej polohy? Je dokázané, že desať až dvanásťročné dieťa je už dokonca mentálne aj fyzicky schopné oživovať dospelého.
„Dnešné dvanásťročné deti majú rodičov, ktorí reálne infarkt môžu dostať. Priemerný vek srdcových príhod je totiž 53 rokov. To znamená, že na jedného človeka ktorý umrie na infarkt vo veku okolo 70–80 rokov, pripadá jeden 30-ročný človek. To je hrozné zistenie. Dnes je bežné že na infarkt umierajú aj 28 roční ľudia, ktorých nikto neresuscitoval,“ hovorí Viliam Dobiáš.
75 percent náhlych ochorení sa stane v prítomnosti rodinných príslušníkov, alebo na pracovisku. Zachraňujeme ľudí, ktorí sú nám blízki a záleží nám na nich.
Koľko ľudí vie podať prvú pomoc?
Záchranári uvádzajú približne jednu tretinu ľudí. Smutnejšou štatistikou je, že len okolo desať percent ľudí vie podať prvú pomoc efektívne. „Na troch ľudí by mal byť jeden človek, ktorý vie poskytnúť prvú pomoc, vychádza to teda tak, že v každej rodine by mal byť aspoň jeden,“ uviedol Dobiáš.
Prečítajte si viac: Ste to možno práve vy, kto zachráni život. Viete ako na to?