Umelecká škola nemusí znamenať len nudné hodiny teórie. Deti sa tam môžu naučiť ako napríklad vyrobiť animovaný film

Základnou činnosťou ZUŠ-iek je umelecká výchova. Pri piatich vyučovacích odboroch sa však môžu deti vzdelávať aj v pomerne mladom odbore audiovizuálnej a multimediálnej tvorby.

V Bratislave sa tento odbor zatiaľ vyučuje na dvoch umeleckých školách – ZUŠ Istrijská a ZUŠ na Topoľčianskej ulici. „Deti sa tu naučia ako spracovávať video zábery, venujú sa práci s obrazom, zvukom, vo vyšších ročníkoch sa venujú mixovaniu a ozvučeniu,“ uviedol Vladimír Dianiška, riaditeľ ZUŠ na Istrijskej ulici. Odbor je určený pre deti od veku približne desiatich rokov.

Umelecká výchova je tiež forma duálneho vzdelávania

V minulom školskom roku študijné odbory dvanástich umeleckých škôl v Bratislave navštevovalo viac ako 9-tisíc žiakov. Popri výučbe hudby na tradičných nástrojoch ako klavír, či husle sa žiaci zaujímajú aj o moderné spojenie počítačovej hudby, atraktívna je aj jazzová harmónia.

„Rozvíjajú sa aj menej tradičné hudobné odbory ako hra na harfe, či cimbale,“ uviedla Elena Poláková, riaditeľka sekcie sociálnych vecí, kultúry, školstva a športu na bratislavskom magistráte.

Vzdelávanie na ZUŠ je bez horného vekového obmedzenia. Do umeleckej činnosti sa môžu zapojiť deti od piatich rokov, až po dospelosť.

Každá zo škôl je pomenovaná a nesie posolstvo významného umelca. Prvá umelecká škola v Bratislave bola založená profesorom Milošom Ruppeldtom pred viac ako 90-timi rokmi. Spevácky zbor na tejto škole má vyše 50-ročnú tradíciu.

„Úspechy prekračujú rámec činnosti, ktorý majú ZUŠ v náplni práce,“ podotkla Elena Poláková. „Žiaci sa počas celého roka aktívne zapájajú do projektov, súťaží či akcií a svojimi vystúpeniami vedia „nahradiť“ profesionálnych umelcov. Každá ZUŠ sa môže pochváliť úspešným jednotlivcom v každom odbore, svojimi kapelami, orchestrami alebo tanečnými súbormi,“ povedala Poláková.

„Rodičia ma prihlásili na husle, ale vôbec ma to zo začiatku nebavilo,“ povedal s úsmevom na tlačovej konferencii Rastislav Štúr, hlavný dirigent Opery SND. Podľa jeho slov ich jeho vtedajšia učiteľka začala vodiť na skúšky orchestra, kde svoj postoj zmenil. Jeho snom bolo stať sa dirigentom a už po jednom roku konzervatória ho prijali na Janáčkovu akadémiu.

Medzi známymi bývalými absolventmi ZUŠ sú napríklad: Ľudovít Rajter, Ernest Šarközi, Richard Müller, Vašo Patejdl, Adela Banášová, Nela Pocisková, Samuel Tomeček a mnohí ďalší významní a úspešní umelci.

Prečítajte si aj: Rebríček TOP 5 najschátralejších lokalít Bratislavy

Centrá voľného času (CVČ) pripravujú program pre tisícky detí

Centrá voľného času v zriadení hlavného mesta sa venujú voľnočasovým aktivitám pre deti a mládež a takisto vytvárajú podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností.

Za rok prejde napríklad bránami CVČ na Štefánikovej ulici bezmála dvetisíc detí. Populárnou aktivitou je tu vyučovanie prírodovedy hravou formou v spolupráci so základnými školami.

„Centrá voľného času musia svojimi aktivitami reagovať na potreby trhu a záujem detí, ale aj na požiadavky rodičov,“ povedala Lubica Škultétyová. Ťažiskom je najmä činnosť centier počas prázdnin. V minulom školskom roku CVČ pripravili počas leta až 54 táborov.

„V minulom roku sme pripravili program pre viac ako tritisíc detí,“ uviedla Ľubica Škultétyová. Novými trendmi bola robotika, módne návrhárstvo, ale aj tradičná práca s hlinou, drôtom. Populárnymi stále zostávajú rozličné modelárske krúžky.

Prečítajte si aj: Čo všetko viete o novom Starom moste? Otestujte sa v kvíze