Tradície slovenských Vianoc
Vianočná kapustnica či štedrovečerná šošovica? Bobaľky, pupačky alebo opekance? Aj vy v tom máte poriadny guláš? Ako hovorí staré príslovie, iný kraj, iný mrav a tak nejako to funguje aj vo vianočných tradíciách na Slovensku.
„Pečieme v hypermarkete, to je heslo mojej mamy,“ začína rozprávať Martina z Novej Dubnice, ktorá má tak trochu české korene. „Dosť času a energie skonzumuje upratovanie, preto sa u nás nevypeká. A tak sme o vôňu vianočných koláčikov trochu ukrátení. Zato sa mama vybúri na Štedrej večeri, ktorá u nás pozostáva až z piatich chodov. Po prípitku – slivovici sa ešte tešíme na oblátku s medom spolu cesnakom a babkin makovník,“ vyratúva Maťa. Večera u nich ďalej pozostáva zo slovenskej klasiky – kapustnice, kapra a zemiakového šalátu. Vianočné menu dopĺňajú aj pupačky, čiže západniarsky ekvivalent našich opekancov s makom. „Vianoce v našej rodine sa zmenili, od kedy sme ja a sestra vyrástli. Kedysi to skutočne bolo o pokoji a pohode, tešili sme sa na zdobenie stromčeka, rozprávky a vianočný šalát. Dnes je to bohužiaľ, viac o nervozite spojenej so stresom. Spolu s chýbajúcim snehom a každoročným stereotypom sa čaro Vianoc vytráca,“ konštatuje Martina na záver.
Len niekoľko kilometrov ďalej** v Dubnici nad Váhom** sa narodila Zuzana. Je zaujímavé, že tieto dve osoby žijú tak blízko seba a ich pohľad na sviatky je celkom odlišný. Zuzana si Vianoce nevie predstaviť bez domácich perníkov a živého stromčeka. „ Počas Štedrého dňa sa postíme, len na obed konzumujeme pupačky. Pred večerou majú rodičia rozdelené úlohy. Kým mama prekrojí jablko, otec dá peniaze pod chlieb, aby nám po celý nasledujúci rok nič nechýbalo. Potom nasleduje modlitba, čítanie Svätého písma a oplátky s medom a cesnakom,“ dodáva s úsmevom.
Trnavčanka Natália má síce viac ako 20 rokov, no každý rok sa pred Štedrou večerou postaví spolu s bratom pred vchodové dvere a recituje nasledujúce verše: „Vinšujeme Vam týto slávne svátky/Krista Pána narodený/aby vám dal Pán Boh zdravie, štastie a božske pozehnanie /a po smrti kraľovstvo nebeské/ aby ste obsiahnút mohli/vsetko co si od Pána Boha zadate.“ V básni sú zámerne vynechané mäkčene, aby ste si čo najvernejšie mohli predstaviť miestnu tvrdú trnavskú výslovnosť. „Keď nás s bratom po vyslovení básne rodičia zavolajú k stolu, najskôr si pochutíme na oplátke s medom a cesnaku. Potom nasleduje „Štedrák“, krájanie jablka a klasická večera,“ spomína Natália. Štedrák v našich končinách tiež nie je až tak neznámym prvkom. V podstate ide o koláč s tvarohom, makom, lekvárom a ovocím.
Špecifické zvyky majú aj naši spoluobčania z južného Slovenska. Potvrdzuje to aj Erika zo Šale, ktorá sa hlási k maďarskej menšine: „Stromček zdobíme vždy počas Štedrého dňa, na večeru však nejeme kapustnicu, ale šošovicu, ktorá symbolizuje hojnosť. Potom nasleduje ryba so šalátom. Pred tým, než rodina zasadne k stolu, uložíme pod stromček chlieb, ovocie a vianočku, aby nám v budúcom roku nič nechýbalo,“ hovorí čistou slovenčinou bez stopy inojazyčného prízvuku. V Erikinej rodine tiež krájajú jablko a konzumujú oplátky s medom.
Pozoruhodné sú i tradície na východe našej krajiny: „Zákusky pečieme vždy tesne pred Štedrým dňom, aby z nich na Vianoce niečo zostalo. Ráno vstávame všetci najneskôr o ôsmej. Potom otec s bratom idú popriať veselé sviatky rodine a známym. Ja so sestrami a mamou zdobíme stromček. Neskôr začneme variť večeru. Keď sa už blíži šiesta hodina, zobudíme otca, ktorý sa medzitým vrátil spoločensky unavený,“ začína rozprávať s úsmevom Michaela z okolia Trebišova. Večera je v Miškinej rodine podobná ako v každej inej na Slovensku: „Kapustnica a filé so šalátom u nás rozhodne nechýbajú. Jediné výnimočné sú asi len bobaľky čiže guličky s makom a kapustou. Krájanie jablka ani nič podobné neabsolvujeme, po oplátkach s medom nasleduje klasické menu,“ hovorí Miška. Vzápätí však dodáva, že tradíciou v rodine jej priateľa je po večeri sfúknuť sviečky a podľa dymu určia, aký bude ich osud v nasledujúcom roku.
Katarína Pružinová