Ako vidíte, Svätý František nebol žiadny krásavec - aj takto sa začínala prehliadka u Minoritov počas Dňa otvorených kláštorov
Rehoľa menších bratov Minoritov prišla na Slovensko v roku 1995. Žijú a pracujú v kláštore, ktorý je jedným z najnovších a najmodernejších kláštorov v Bratislave. Postavený bol v roku 2002. Bratia Minoriti sú celkovo moderným rádom. Posúďte sami.
Stojíme s bratom Jozefom pri ikone Svätého Františka, zakladateľa rehole. Brat Jozef rozpráva o živote Františka a s humorom poznamenáva: „Pozrite sa na neho – nebol ani pekný, ani múdry, ani extra šikovný, ale predsa mnohých ľudí udivil tým, že priťahoval davy. Umrel mladý, mal iba 40 rokov. Ešte počas jeho života do jeho rádu vstúpilo niekoľko tisíc ľudí, mal úžasnú charizmu. Keď umieral, rehoľa mala viac členov ako má dnes.“
V kláštore sú na prízemí dve veľké pastoračné miestnosti, ktoré slúžia na organizovanie akcií a stretávanie spoločenstiev. Je tu aj kuchyňa s jedálňou a kancelárie. Na prízemí sú hosťovské izby, slúžiace na ubytovanie návštev. Kláštorný poriadok totiž nedovoľuje vstúpiť nikomu cudziemu do priestorov klauzúry, teda tam, kde bývajú mnísi.
Vitajte v klauzúre, ako vidíte, nie je to nič zvláštne
V klauzúre sa dodržiava posvätné ticho. Je to priestor, kde bratia bývajú, majú tu svoje cely, tu sa modlia, aj oddychujú. Bežne sa sem obyčajný človek nedostane. Vlastne takmer nikdy, okrem dnešného dňa otvorených kláštorov.
Rozdeľujeme sa na menšie skupinky a vychádzame na poschodie. Brat Jozef nás víta v priestoroch klauzúry so slovami: „Vitajte v klauzúre, ako vidíte, nie je to nič zvláštne,“ čím pobaví celú našu skupinku. Prechádzame chodbou, ktorá je rozdelená na dve časti.
Na jednej strane, v kláštornej časti, sú izby bratov, ktorí už zložili večné sľuby a patria natrvalo do rehole. V druhej časti klauzúry je seminár, kde bývajú bratia, ktorí študujú a ešte nemajú zložené večné sľuby. Každý rok si obnovujú tri rehoľné sľuby. Po troch, až deviatich rokoch, môžu požiadať o zloženie večných sľubov – pokiaľ s ich prijatím súhlasia aj ostatní bratia.
Brat Jozef nám ukazuje izbu s nápisom „Rekreácia“, je to vlastne obývačka pre bratov. V „Rekreácii“ je televízor a spoločenské hry.
Tu sa stretávajú na schôdzach, delia si úlohy a prácu a dvakrát denne sa tu stretávajú „na káve“. Aj tí, ktorí kávu nepijú, chodia na „kávové stretnutia“, rozpráva s úsmevom brat Jozef. Patrí to do kláštorného, ale aj spoločenského života bratov.
„My, Minoriti, máme konventuálny spôsob života, čo znamená spoločenský spôsob života. Nezatvárame sa do izieb. Sme rehoľou, ktorá tvorí spoločenstvo. Máme sa radi a zdieľame svoj život – sme živým spoločenstvom,“ vysvetľuje nám Jozef.
Františkánsky habit je sivej farby. Širšie rukávy, kapucňa a jednoduchý rovný strih majú pripomínať kríž. Uzlíky na bielom opasku neznamenajú raňajky, obed a večeru – ako zažartuje brat Jozef. Tri uzlíky na bielom opasku pripomínajú rehoľné sľuby. Čistotu, chudobu a poslušnosť. Či je ťažké ich dodržiavať? Keď sa človek snaží, tak nie, odpovedá s úsmevom brat Jozef.
V habitoch sa stretávajú počas jedla a spoločných akcií, do kostola, či do školy chodievajú tiež v habitoch. Pri športe, vo voľnom čase, či upratovaní sú však v civile. Je tu deväť izieb, každý má izbu sám. Vstáva sa po piatej ráno. Traja z bratov učia na Spojenej škole sv. Františka, ktorá je blízko kláštora.
Internet sa vypína o desiatej večer
V kláštore je internet, wi-fi je len v kancelárii. O desiatej večer sa internet všetkým vypína. Večerný program je síce voľný, ale desiata hodina ho ukončuje. „V mojej izbe vypnutie internetu však akosi nefunguje,“ prezrádza brat Jozef. Voľný program majú večer. Stretnú sa v „Rekreácii“, kde si oddýchnu, pozrú si televízor a občas si otvoria aj pivo, ako obyčajní ľudia.
Pri diskusii o pive sa dozvedáme vtipnú legendu o pražskom kláštore, kde rehoľníci objavili pivo, ale mali pochybnosť, či ho môžu piť. Tak sa rozhodli priniesť pivo Svätému otcovi, aby rozhodol. Keďže cesta bola veľmi dlhá, kým prišli do Ríma, tak sa pivo pokazilo. Svätý otec dal pivo ochutnať kardinálom a výsledkom bola Bula, ktorá pivo rehoľníkom nielenže piť dovoľovala, ale pivo bolo zvlášť doporučené na pitie v kajúcom období.
Moderný, útulný a „čistý“ kláštor
Nachádza sa tu aj študijná miestnosť a knižnica. Na konci chodby sa nachádza kláštorná kaplnka. Nad jej dverami je kríž s kúskom Svätej zeme. Kaplnka je biela, ako aj zvyšok kláštora. Presvetlená miestnosť s bielym drevom vzbudzuje pocit pokoja. Súčasťou je aj malý píšťalový organ, na ktorom nám jedna slečna zo skupiny aj zahrala.
Vraciame sa na prízemie, kde hrajú bratia s návštevníkmi stolný tenis, či futbal. Je tu pripravené aj pohostenie a posedieť sa dá v príjemnej záhradke pri jedálni. Celý kláštor pôsobí vďaka bielemu interiéru, čisto a pritom útulne.
Je postavený na Námestí sv.Františka v Karlovej Vsi a súčasťou areálu je aj kostol. Brány do vonkajšieho areálu kláštora s kostolom sú po celý deň otvorené.
Autorom projektu kostola bol švajčiarsky architekt Justus Dahinden, ktorý v projekte navrhol drevo a bielu farbu, aby zdôraznil františkánsku jednoduchosť chrámu. 7. júna 2000 sa začalo s výstavbou kostola. Nový kostol bol posvätený 9. marca 2002. Na území farnosti je aj Základná cirkevná škola sv. Františka z Assisi.
Prečítajte si aj: ROZHOVOR: Teší ma, volám sa sestra Hermana. Aj takto reaguje sestrička, keď na ňu mladí zakričia Batmanka!
Prečítajte si aj: Wifi, či TV v kláštore? Pozrite, ktoré rehole v Bratislave odhalia na jeden deň svoje tajomstvá
Prečítajte si aj: Deň otvorených kláštorov sa blíži. Ktoré kláštory otvoria svoje brány?
