Alexandra Húsková Rôzne

ROZHOVOR: Teší ma, volám sa sestra Hermana. Aj takto reaguje sestrička, keď na ňu mladí zakričia "Batmanka!"

Sestra Hermana je hlavnou iniciátorkou "Dňa otvorených kláštorov". Súčasťou kampane sú aj detské otázky, ktoré by sa dospelí možno hanbili rehoľníkom položiť. Vďaka milej sestričke Hermane sme sa hanbili iba trošku a tak sme sa dozvedeli, či majú sestry tepláky a aké majú plavky.

Ilustračný obrázok k článku ROZHOVOR: Teší ma, volám sa sestra Hermana. Aj takto reaguje sestrička, keď na ňu mladí zakričia "Batmanka!"
Zdroj: Dnes24.sk

Prvý ročník akcie Dňa otvorených kláštorov sa bude konať 27. júna. Na celom Slovensku sa v tento deň otvoria dvere na kláštoroch vyše 40 reholí, ktoré si pre návštevníkov pripravujú vlastné programy.

Oslovili sme sestru Hermanu z Kongregácie milosrdných sestier Sv. Vincenta – Satmárok, aby nám objasnila, prečo sa rehoľníci rozhodli sprístupniť pre verejnosť doteraz uzavreté kláštory a zároveň sme jej položili aj „svetské“ otázky, na ktoré sa bežne sestry v habite neopýtate. Zaujímal nás život v kláštore, vzťahy, ale aj šport, oblečenie, či výpredaje.

„Viac ako pred rokom sme rozmýšľali, aké akcie pripravíme počas „Roka zasväteného života“. Jednou z akcií pre verejnosť, je práve „Deň otvorených kláštorov“. Ľudia bežne prechádzajú okolo kláštorov a nevedia, čo sa deje vo vnútri. Preto pootvoríme dvere, aby nás mohli navštíviť a niečo sa o nás dozvedieť,“ vysvetlila nám Hermana.

„Chceme ľuďom ukázať, že naša práca nie je len modlitba, ale zároveň aj činná služba. Boli by sme radi, keby prišli nielen veriaci, ale aj neveriaci. Celú kampaň sme spustili vo forme detských otázok, ktoré sa deti neboja opýtať, ale dospelí áno, aj keď ich to zaujíma. Deti sa napríklad často pýtajú, či máme vlasy, alebo či máme čierne aj pyžamá,“ doplnila s úsmevom.

Sestra Hermana je mimoriadne aktívna a veľmi príjemná žena. Na naše otázky odpovedala bez okolkov a s úsmevom. Veď posúďte sami…

Kedy ste začali uvažovať o tom, že by ste sa stali rehoľnou sestrou?

Približne od šestnástich rokov. Často sme sa rozprávali s mamičkou o mojom narodení, kedy mala mamička vážne zdravotné problémy a vlastne som sa ani nemala narodiť. Vnímala som to tak, že som nedostala život nadarmo a treba ho nejakým spôsobom vrátiť – Bohu a službe ľuďom. Driemalo to vo mne a neskôr som stretla sestry Satmárky, ktoré majú široký záber svojich aktivít, venujú sa školstvu a zdravotníctvu. Vstúpila som k nim hneď po maturite.

Privykanie životu v kláštore a nové pravidlá života, prvé mesiace musia byť náročné. Ako to prebiehalo u vás?

Prvý rok som mala kandidatúru v Košiciach – Šaci. Kandidatúra je čas, kedy sa rozhodujete a zoznamujete so všetkým okolo života v reholi. Zo začiatku bolo pre mňa mnoho vecí prekvapivých a ťažko pochopiteľných. Veľa som sa pýtala a dostávala som od sestier mnoho úprimných odpovedí. Aj vďaka tomu som sa po roku rozhodla vstúpiť do Kongregácie.

Čo na to vaša rodina?

Rodičia vedeli o mojom rozmýšľaní vstúpiť do rehole, ťažšie to prijali súrodenci. Ale po čase si zvykli a prijali moje rozhodnutie.

Provinciálna sestra je čosi podobné ako šéf v práci. Rozhoduje však aj o osobných záležitostiach, ako ste si na to zvykli vy?

Prešla som tromi provinciálnymi sestrami. Provinciálna sestra pozná súkromie každej jednej sestry, v Kongregácii je nás 130 – vo veku od 25 do 95 rokov. Musí byť dobrá manažérka, vidí súvislosti a plánuje ďalej, ja vidím len seba… Ťažko sa vnímajú preklady, z Bratislavy k ukrajinským hraniciam sa ťažšie sťahuje, je to iný životný štýl, ale vo všetkom je vyšší význam. Aj za autority sa treba modliť, aby sme ich dokázali prijať.

Jedným z pravidiel, ktoré musíte dodržiavať je nosenie habitu. Koľko farieb a typov habitov nosia sestry vo vašom ráde?

Každá rehoľa má svoje vlastné predpisy a to aj čo sa týka oblečenia. Každý habit prešiel svojím historickým vývojom a má symboliku. My máme napríklad na habite po celej dĺžke záševky, ktoré symbolizujú plášť. Nosíme čierne šaty s čiernym závojom a sivé šaty s bielym závojom – sivé oblečenie nosíme ako pracovné a letné oblečenie.

Koľko habitov máte a kde si ich kupujete?

Mám približne tri čierne habity a dvoje sivé. Habity máme šité, jedna z nás ich šije všetkým sestrám, má nás pomerané a šije ich na mieru. Závoje nám však napríklad šije firma.

Nosíte v zime nohavice? Ako si napríklad kupujete bežné doplnky oblečenia, ako topánky, svetre, pyžamá…spodnú bielizeň? Môžete si ich vybrať samé, nemáte predpísané farby?

V zime nosíme skôr legíny a kamašle. Čo sa týka nákupov, keď niečo potrebujeme, ideme si to kúpiť ako obyčajné ženy. Tiež máme radi výpredaje. Topánky musia byť doladené k habitu, nekúpime si topánky napríklad s červeným štepovaním. Všetky doplnky, ako svetre, bundy, či kabelky by mali byť nenápadné. Spodnú bielizeň si kupujeme bežne, niekedy na nás ľudia pritom zvláštne pozerajú :-). Pyžamá máme naozaj rôzne, podľa vkusu, podobne ako všetky ženy. Pod habitmi nosíme aj bavlnené tričká, keďže habit slúži ako vrchné šaty. Ja som mala napríklad obdobie, kedy som zbierala tričká s firemným logom :-).

Chodievate niekedy aj v civile? Máte v šatníku napríklad tepláky?

Nie je to štandard, žeby sme sa na verejnosti prezliekali z habitov, ale napríklad v prípade lyžiarskych zájazdov s deťmi sa sestry na svah prezliekajú do športového oblečenia. Napríklad ja tepláky mám, ale nosím ich len večer, keď pracujem na počítači. V spoločných priestoroch nosíme vždy habit a závoj.

V čom chodievate napríklad na kúpaliská?

Ako sprievod s deťmi chodíme na kúpaliská, či jazerá v letných sivých habitoch. So setrami si však pravidelne objednávame plaváreň na hodinu a ideme si všetky spolu zaplávať. Ani plavky nemáme len čierne :-).

Prvý krát som Vás stretla na charitatívnej akcii, Veslovanie pre Sýriu, kde ste na trenažéri v habite veslovali a podporili tak utečencov v Sýrii. Akým športom sa venujete?

Dlho som hrávala volejbal, až do skončenia strednej školy, rada bicyklujem, občas sa prejdem na kolieskových korčuliach. Vyzerá to trochu netradične, tak si vyberám odľahlejšie miesta, zväčša menšie dedinky, kde rádová sestra na korčuliach nerobí veľký rozruch :-).

Zvykli ste si na habit? Aké sú vaše skúsenosti s reakciami bežných ľudí?

Prvé týždne som nevedela otočiť hlavou, mala som problém so závojom. Stále som sa bála, že mi spadne z hlavy, tak som sa otáčala celým telom (smiech). Čo sa týka reakcií, stalo sa nám aj to, že nás okoloidúci opľuli…Dôležité je, aké kultúrne je prostredie, do ktorého prichádzate. Možno niektorí videli čosi vo filmoch…cítia ohrozenie, že prišiel do ich mesta niekto, o kom nič nevedia…Ľudia sú teraz už otvorenejší, aj keď majú iný názor ako my, už sa s takýmto prejavom nenávisti nestretávame.

Stáva sa však, že príde ku mne tínedžer a skríkne „Batman!“ Vtedy zvyknem podať dotyčnému ruku a predstavím sa :-). Beriem to však s nadhľadom. Ako rehoľné sestry máme uniformné šaty – habity..... Uniformy majú aj vojaci, či policajti, aj na Slovensku už bežne chodia ženy zahalené v moslimskom odeve. Kultúrou národa je aj vnímanie inakosti všetkých ľudí okolo nás, je potrebné učiť sa tolerancii.

Ďakujeme za rozhovor.

Viac o Dni otvorených kláštorov sa dozviete aj tu: Ste zvedaví ako sa žije za múrmi kláštorov? Kláštory na celom Slovensku budú na konci júna otvárať svoje brány

Sestra Hermana
3
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie