Utorok 23. júl 2019 Oľga  28 °C
Samospráva

Starosta Vrakune zvažuje ostrý štrajk! Dôvodom je bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova

Starosta bratislavskej Vrakune Martin Kuruc zvažuje pre bývalú skládku Chemických závodov Juraja Dimitrova možnosť vstúpiť do ostrého štrajku či organizovanie protestných akcií. Na budúci týždeň pripravuje na miestne zastupiteľstvo Vrakune materiál, v ktorom chce vyhlásiť štrajkovú pohotovosť.

Ilustračný obrázok k článku Starosta Vrakune zvažuje ostrý štrajk! Dôvodom je bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova
Zdroj: TASR

Podľa starostu predstavuje skládka vážny ekologický problém, ktorého riešenie sa presúva minimálne od roku 2002. „Ak nezačneme konkrétne a rýchlo konať a ak budú takýmto laxným spôsobom pristupovať štátne orgány, tak sa môže stať, že tá ekologická havária prerastie do takého problému, že už nebude návratu späť,“ konštatuje Kuruc.

Minulý týždeň totiž získal informácie, že geologický prieskum, ktorý na skládke realizuje ministerstvo životného prostredia, má byť ukončený až v júli. Podľa starostu sa však počítalo s jeho skončením už tento mesiac.

„Bez pomoci štátnych orgánov tento problém nedokážeme vyriešiť. Ak sa to odsunie na letné prázdniny, nič sa diať nebude,“ podotkol. Akým spôsobom a kedy štrajk bude prebiehať, zatiaľ povedať nevedel, chce si totiž počkať aj na vyjadrenie primátora Bratislavy Iva Nesrovnala i generálneho riaditeľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti k tomuto problému.

Prečítajte si tiež: Aký je stav podzemných vôd pri skládke v Rači? Pýtaju sa poslanci primátora

Osloviť však plánuje starostov i primátorov okolitých obcí aj v Seneckom a Pezinskom okrese, aby sa do riešenie problému zapojili. Tento týždeň starosta rokoval aj s inštitúciou, ktorá pomáha vybavovať eurofondy. „Oslovili ma s tým, že vedia priamo kontaktovať Brusel a dokážu nám pomôcť s financiami na odstránenie skládky,“ vysvetlil Kuruc.

Túto ponuku pokladá za otvorenú, no aj v tomto prípade počká najprv na reakciu primátora hlavného mesta i bratislavských vodární.

Aké kroky mestská časť podnikne v tejto veci ďalej, bude podľa Kuruca jasnejšie v máji. Upozorňuje však, že skládka predstavuje reálnu ekologickú hrozbu, pretože nikto presne nevie, čo sa v nej nachádza. Chce preto naďalej pokračovať v informovaní verejnosti o možnom riziku ekologickej havárie na Žitnom ostrove.

Za odstránenie bývalej skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní Vrakune a bratislavského Ružinova, spísali vo februári občianski aktivisti petíciu. Rozloha skládky je približne 4,65 hektára a nachádza sa v nej zhruba 90-tisíckubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.

Prečítajte si tiež: Toxická skládka vo Vrakuni: Geologický prieskum by sa mal skončiť na jar, aktivisti varujú pred katastrofou

Mestská časť Vrakuňa i aktivisti upozorňujú, že na skládke neboli vybudované nepriepustné tesniace prvky. Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať, až dosiahla úroveň kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Toxické látky sa tak mohli dostať do okolia. Vo Vrakuni je preto už od roku 2002 zakázané používať domové studne na polievanie zeleniny či ovocných stromov.

V apríli bratislavskí mestskí poslanci požiadali primátora Bratislavy, aby do konca mesiaca od bratislavských vodární vypýtal analýzu, ktorá má ukázať stav podzemných vôd vo Vrakuni. Taktiež chcú vedieť, kto nesie za environmentálnu záťaž zodpovednosť. Od primátora žiadajú, aby rokoval s ministrom životného prostredia o urýchlenom odstránení skládky a prostredníctvom neho poskytol výsledky prieskumu environmentálnej záťaže a záverečnej správy, ktorá sa ho týka.

Ministerstvo životného prostredia považuje chemickú skládku za prioritu a v súčasnosti tu realizuje podrobný geologický prieskum. Po jeho skončení by sa mal začať proces určenia povinnej osoby, ktorá má územie vyčistiť. V prípade, že ponesie za odstránenie skládky zodpovednosť rezort životného prostredia, chce sa uchádzať o financie na jej likvidáciu z operačného programu Kvalita životného prostredia.

Zdroj: TASR