Starosta M. Chren požiadal pred voľbami Ružinovčanov, aby kontrolovali, či plní svoj program

Podnikatelia v mestskej časti zatvorili alebo postupne zatvárajú prevádzky, mnohé z nich pravdepodobne neprežijú a neobnovia svoju činnosť. Bude im samospráva nápomocná?

Ako starostu sa ma dotýka najmä fungovanie malých prevádzok v našej mestskej časti, veľmi dobre rozumiem tomu, čím prechádzali, aj mňa nie tak dávno živilo gastro. Počas tohto náročného obdobia to boli a sú často práve mnohí z nich, ktorí radšej doplácajú zo svojho, len aby nemuseli prepúšťať, a vytvárali im tak záchranné siete.

Máte za sebou tri roky pôsobenia na poste starostu. Ak sa obzriete späť, ako by ste zhodnotili vaše pôsobenie vo funkcii? Stihli ste zrealizovať všetky vaše plány, s ktorými ste išli do volieb?

Pred voľbami som zverejnil svoj program a požiadal Ružinovčanov, aby si ho odložili a mohli skontrolovať, či ho plním. V tejto chvíli sa na všetkom pracuje, prípadne už je splnené. Je však pravda, že niektoré veci sa ukázali omnoho zložitejšie, ako sa spočiatku zdalo – napríklad ak chcete urobiť nejakú investíciu (výstavbu alebo aj rekonštrukciu), musíte najskôr získať pozemok, na ktorom chcete tento projekt budovať, a je jedno, či je to detské ihrisko, park, bežecká dráha, prípadne škola.

Čo ste za dobu svojho pôsobenia nestihli? Čo sa nepodarilo realizovať? O rok sú tu ďalšie voľby, čo by ste radi ešte zrealizovali do konca tohto obdobia?

Ukázalo sa, že bez ohľadu na to, ako sa snažíme, musíme sa vysporiadať s polenami pod nohami. Príkladom toho je napríklad pripravovaná stavebná legislatíva, ktorá by samosprávam zobrala právomoci a obyvateľom prakticky znemožnila ovplyvňovať to, ako bude vyzerať miesto, kde žijú.

Čas, ktorý venujeme tomu, aby uchránili práva občanov, je však čas, ktorý by sme inak venovali práci na ďalších projektoch.

Nemožno popierať, že napriek náročným situáciám, ktorým Bratislava musela čeliť – či už to bola pandémia alebo zložitá dopravná situácia (zjazd z diaľnice, uzatvorenie Mlynských nív), sa stáva stále lepším miestom pre život. Je to cesta evolučná, nie revolučná a určite v nej treba pokračovať.

Najdôležitejšie je nepodľahnúť pocitu, že máme pri rozhodovaní o budúcnosti života v meste patent na jediné správne riešenie. Dôležitá je komunikácia a schopnosť zohľadňovať potreby všetkých skupín obyvateľov.

Mesto napríklad nemôže byť len pre autá, alebo len pre cyklistov. Musíme myslieť aj na rodiča, ktorí bez auta nedokáže dopraviť deti do školy a na krúžky a zároveň stíhať svoju prácu, zároveň nezabúdať na tých, ktorí sa chcú efektívne presúvať MHD, bezpečne bicyklom, ale ani na chodcov, ktorí sa na rovnako bezpečne potrebujú cítiť na chodníkoch.

Článok pokračuje na ďalšej strane.