Spomienka na ničivý požiar i verejný vodovodný kohútik. Na čo slúžila najstaršia bratislavská fontána
Maximiliánova alebo Rolandova fontána? Na Hlavnom námestí stojí najstaršia fontána v Bratislave, v strede ktorej sa týči socha legendami opradeného Rolanda.
Na jednom z obľúbených turistických uzlov Bratislavy tróni jedna z najznámejších a najstarších fontán, ktorú dnes poznáme pod menom Rolandova fontána.
Pôvodne však niesla meno jej objednávateľa cisára Maximiliána II. Kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou je pomenovaná podľa sochy stredovekého rytiera a ochrancu mestských práv Rolanda, ktorá stojí na 10,5 metra vysokom pilieri. Je ozdobená plastickými motívmi v podobe ľudských tvárí.
V roku 1572 ju na príkaz kráľa Maximiliána II. postavil rakúsky kamenár Ondrej Luttringer z Deutsch Altenburgu. Mala byť pripomienkou požiaru, ktorý zničil veľkú časť mesta aj hradu. Plamene zabili niekoľko ľudí, mnohí zomreli neskôr na popáleniny.
Povesti o Rolandovi
Niektorí historici sa domnievajú, že socha stvárňuje syna Ferdinanda Habsburského, Maximiliána II. To by mohol potvrdzovať fakt, že sochy rytiera Rolanda umiestňované na trhoviskách mali podobizeň muža s obnaženou hlavou a vytaseným mečom. Socha v strede Rolandovej fontány je odetá v stredovekom brnení a meč netasí. Na štíte má erb kráľovstva Maximiliána II., čiže je veľmi pravdepodobné, že išlo o kráľovu podobizeň.
Socha Rolanda drží v jednej ruke štít a v druhej meč. Roland v stredovekom brnení symbolizuje nezávislosť slobodného kráľovského mesta. Okrem tejto symboliky sa s ním spájajú aj dve povesti.
Napriek jeho vychýrenej odvahe, zázračnému rohu a ťažkému meču ho nepriateľské vojsko na jednej z výprav zabilo. Podľa starej povesti stačilo Rolandovi mečom zamávať a padali vojská. Keď zatrúbil na rohu, uspal aj najmocnejšieho nepriateľa. Hovorí sa, že na svojom rohu rád trúbil aj v meste. Jeho melódie si obľúbili bratislavské deti. Keď však Roland z mesta odišiel, matkám sa deti nedarilo uspať. Legenda teda hovorí, že cisár Maximilián II. dal sochu postaviť na podnet bratislavských mamičiek. Na čestnom mieste, v strede fontány a žblnkot vody pripomínajúci Rolandove melódie tak uspával deti aj naďalej.
Roland je aj bájnym ochrancom milencov. Tí prichádzajú na Hlavné námestie, aby sa mohli na Silvestra presne o polnoci pobozkať. Jeho socha sa vraj práve v tom momente otočí okolo vlastnej osi. Tak hovorí ďalšia z povestí.
Iné zase rozprávajú o tom, že socha Rolanda ožíva na Veľký piatok presne o tretej hodine popoludní. Zíde z podstavca a zamáva mečom na štyri svetové strany. To však podľa legendy môže vidieť len rodený Bratislavčan.
Funkcia fontány
Pôvodne bola fontána vybudovaná ako verejný zdroj vody. Kráľ prikázal postaviť fontánu z praktických dôvodov, aby bol v meste dostatok vody, pretože pri oslavách jeho korunovácie v roku 1563 vypukol v meste požiar a pre nedostatok vody v domoch veľká časť mesta zhorela. Voda sa privádzala dreveným potrubím z viníc nad mestom.
Dnes je z nej kultúrna pamiatka, pri ktorej sa zastaví nejeden turista. Zostáva jednou z dominánt námestia.
Ako sa fontána menila
Fontánu dalo mesto v roku 1704 reštaurovať. Vtedy osadili postavičky chlapcov s delfínmi, z ktorých strieka voda. Pôvodne boli na ich mieste sochy chlapčekov cikajúcich do fontány. To sa ale vtedajším Bratislavčanom nepáčilo, a tak boli na dlhý čas uložení v radničných pivniciach. Dnes ich môžete v plnej kráse obdivovať na bočnom nádvorí Primaciálneho paláca.
V rokoch 1989 – 1993 boli vykonané ďalšie reštauračné práce, v roku 2007 bol k fontáne po obvode pristavaný mramorový okruh, na ktorom je možné sedieť.
Čítajte aj: OBRAZOM: Letná sezóna pomaly začína, mesto spustilo prvé fontány
