Slovenskí drotári si uctili K. Guleju, podľa ktorého je pomenovaná výročná cena
Tradície drotárstva oživuje Spoločnosť Ferdinanda Martinenga. Okrem toho, že je v Bratislave výstava s názvom Galéria Drotárie, pripravili aj ďalšie podujatie.
Pri príležitosti 100. výročia narodenia Karola Guleju mu minulý týždeň venovali pietnu spomienku na martinskom Národnom cintoríne.
Celý život sa Karol Guleja venoval bádaniu, dokumentácii, propagácii a prezentácii slovenského drotárstva. Podľa neho je pomenované jedno z najvyšších ocenení pre tých, ktorých život je spojený s drotárstvom. Udeľuje sa každoročne.
Mikolaj – učiteľ aj drotár
Podľa publicistu Dušana Mikolaja sa rodák z Priekopy pri Vrútkach Karol Guleja dožil požehnaného veku, do drotárskeho neba sa pobral 7. júla 2013. Nápis na náhrobnom kameni ho pripomína ako mladého učiteľa, ktorý na jeseň roku 1938 prišiel do Dlhého Poľa, jednej z najznámejších obcí vytvárajúcej na severovýchode Slovenska rozvetvenú sieť oblasti nazývanej Drotária. Tam spoznával živé odkazy vážených drotárov v poslednej fáze ich postriebreného veku.
Výrobky, životné skúsenosti, poznanie, remeselná, kultúrna a duchovná úroveň ho tak zaujali, že cez prvé učiteľské prázdniny v tomto kraji začal dôkladne študovať pramenné materiály o odchádzajúcom remesle. Pokračoval v tom celý nasledujúci školský rok, aby s charakteristickou dôslednosťou pripravil obsažný materiál na výstavu drotárstva a jeho národopisu.
Čítajte aj: Slovák vymyslel nielen padák, ale aj nákupný košík
Expozíciu slávnostne otvorili 5. júla 1940 v novej dlhopoľskej škole, o dva roky neskôr remeselne majstrovské výrobky, vecné predmety a dokumenty sprístupnili verejnosti v žilinskej Starej radnici. Zbierky sa stali historickou základinou Drotárskeho múzea a mnohé zostávajú neodmysliteľnou súčasťou terajšej expozície Považského múzea v Budatínskom hrade.
Túžba poznať
„Záujem o drotárstvo pasoval Guleju na neprofesionálneho historika. Zvedavosť na všetko, čo súviselo s týmto remeslom, sa v ňom zakorenila tak hlboko, že neutíchala ani po jeho odchode z učiteľských služieb. Nadobudla nový rozmer v emigrácii, keď sa natrvalo usadil v bavorskom Mníchove (1969). Tam sa sústredil na štúdium pramenných materiálov písaných po nemecky. Výsledky skúmania publikoval v monografii Svet drotárov, ktorú vydala Matica slovenská v Martine (1992). Vďaka knihe sa tomuto mužovi dostala na náhrobný kameň charakteristika – oživovateľ drotárskeho remesla,“ uvádza Dušan Mikolaj, ktorý napísal knihu Odrôtovaný svet Karola Guleju (2008, vydavateľstvo Perfekt).
Po roku 1990 sa v domovine Guleja dočkal verejných uznaní a ocenení. Udelili mu Čestné občianstvo obce Dlhé Pole i mesta Vrútky. Kysucká kultúrna nadácia od roku 2007 v Čadci udeľuje Poctu Karola Guleju pokračovateľom, pestovateľom a propagátorom tejto tradície. Jeden z jej nositeľov, výtvarník Miroslav Cipár je autorom loga Drotárie. Jeho umiestnenie na náhrobnom kameni je zvýraznením vznešenej tradície i citlivej pamätlivosti.
„Karol Guleja šiel v živote vytrvalým osvetľujúcim príkladom, bol pamätlivý a rád rozdával z toho, čo nadobudol od iných a osvojil si to ako nemennú vďačnosť,“ dodáva Mikolaj.
Prečítajte si tiež: Skončí slovenské drotárstvo v Česku?
