S herňami vraj nie sú spojené celospoločenské problémy - ide len o mýty, tvrdia ľudia z herného priemyslu

Asociácia zábavy a hier (AZH) a Asociácia prevádzkovateľov videohier (APV) pripravujú právne kroky voči početným petíciám proti hazardu. Petície proti hazardu pribúdajú v poslednom období vo viacerých mestách na Slovensku. Výnimkou nie je ani Bratislava, kde petíciu ešte minulý rok spustil primátor so starostami mestských častí a doteraz ju podpísalo približne 104-tisíc obyvateľov.

Čítajte viac: Petíciu za zákaz hazardu doteraz podpísalo viac ako 100-tisíc ľudí, úspešná však ešte stále nie je

Právne kroky odôvodňujú predovšetkým tým, že petície nie sú po právnej stránke v poriadku. Okrem toho, že podľa nich porušujú niekoľko zákonov, nie sú údajne postavené na žiadnom vecnom základe.

„Všetky vychádzajú z predpokladu, že v herniach je zvýšená kriminalita alebo rušenie nočného pokoja. Samotní autori petícií ale nevedia preukázať, že sa také niečo deje, pretože sa nič také nedeje,“ priblížil zástupca prevádzkovateľov herní Juraj Danielis, pričom doplnil, že o zvýšenej kriminalite v herniach a ich okolí nehovoria ani policajné štatistiky.

Populistická aktivita

Asociácie sa preto domnievajú, že ide len o „populistickú aktivitu“ a autori petícií, z ktorých mnohí sú komunálnymi politikmi, by sa mali venovať skôr celospoločenským problémom trápiacim slovenské mestá, akými sú napr. korupcia, drogy či alkoholizmus. „Ak sú nejaké celospoločenské problémy, určite nie sú v herniach,“ zdôraznil Danielis.

Na skutočnosť, že autormi petícií sú v mnohých prípadoch predstavitelia miestnych či mestských samospráv upozorňuje aj právnik Juraj Baláž. Práve mestá a obce sa podľa neho následne zaoberajú na rokovaní zastupiteľstiev predloženými petíciami a posudzujú, či spĺňajú všetky náležitosti a rozhodujú o riešení situácie, napr. prijatím všeobecne záväzných nariadení či nariadení o úprave prevádzkových ho­dín.

Advokát zároveň zdôrazňuje, že prevádzkovanie hazardných hier je pritom legálnou činnosťou, ktorá je ľahko kontrolovateľná. V opačnom prípade ide o narúšanie práva na podnikanie, keďže ani mnohé právne analýzy podľa neho nepreukázali tvrdenia petičiarov.

Mýty a výmysly?

Asociácie sa zároveň snažia vyvracať aj mnohé mýty, s ktorými argumentujú petičiari. „Mýtov je veľmi veľa, od vážnych až po úsmevné,“ hovorí Danielis. Podľa neho nie je pravdou, že herní na Slovensku pribúda, keďže ich počet každoročne klesá.

V Bratislave sa ich počet mal znížiť o 23, v Košiciach o 20, v Poprade o 14 a v Žiline o 11. Za fikciu označujú asociácie aj prepojenosť herní na záložne a požičovne, či spojenie s prostitúciou a drogami.

Nezmyslom podľa nich je aj údajne zvýšená kriminalita v herniach a okolí, ktoré sú pravidelne kontrolované a spĺňajú aj bezpečnostné kritériá. Odmietajú tiež tvrdenie, že zákaz hazardu je hlasom ľudu, podľa nich ide skôr o hlas ideologických aktivistov či samospráv.

Ako príklad uvádzajú petíciu v Bratislave, ktorej gro hlasov získali petičiari v deň parlamentných volieb a nie priebežne, prípadne nezákonné referendum v Karlovej Vsi. Podľa nich neobstoja ani tvrdenia, že hazard zakázali v Prahe či Brne, keďže na čiernom hazarde „pretečie“ niekoľko miliónov českých korún.

Pozornosť by sa mala venovať online hazardu

Obe asociácie, teda Asociácia zábavy a hier a Asociácia prevádzkovateľov videohier sú otvorené akejkoľvek odbornej diskusii o regulácii, nie diskusii o prohibícii založenej na ideológii. Zároveň upozorňujú, že zvýšená pozornosť by sa mala venovať narastajúcemu online hazardu, ktorý veľmi kontrolovaný nie je.

Prevádzkovatelia združení v týchto asociáciách podpísali ešte v minulom roku Memorandum o porozumení. To sa týkalo najmä zamedzenia nárastu počtu herní na Slovensku a krokov na zastavenie akejkoľvek reklamy a reklamných kampaní.

Čítajte viac: Namiesto herne, komunitné centrum. Nové Mesto obnovilo chátrajúce priestory