Rudolf Fila má v GMB najväčšiu výstavu vyše polstoročnej tvorby
Pod názvom Oslava maľby je v Pálffyho paláci Galérie mesta Bratislavy (GMB) výstava z uzavretej tvorby slovenského umelca Rudolfa Filu, kde potrvá do 5. júna.
Podľa riaditeľa GMB Ivana Jančára je to najväčšia autorská prezentácia najcharakteristickejšej tvorby Rudolfa Filu. Prierez jeho všetkých období so širokým tvorivým záberom.
„Väčší priestor v našej galérii ani nemáme, výstava je na druhom a treťom poschodí. Fila je zásadným solitérom slovenskej výtvarnej scény. Nepatril do nejakej skupiny, v ktorej by sa presadzoval a prezentoval tvorbu ako napríklad Galandovci, ale si hľadal vlastnú cestu od abstraktných diel cez informel až po jeho známe telovky. Bol nesmierne vzdelaný a ako pedagóg výrazne formoval generácie našich výtvarníkov,“ na dnešnej tlačovej konferencii konštatoval Jančár.
Zo 122 obrazov medzi najstaršie patria Žatva, Večerné stretnutie, Sviatok, Oféliine zrkadlo, Námesačné stromy, Metamorfóza či Mama. Vo výbere sú diela z cyklov Obraz na mieru a Leporelo, triptychy Autoportrét, O slasti, Oidipus, Tri vlny. Diptychy Nedokončená, Konvergencia, Danae, Glosa ku Goyovi, Deň a Noc, Kabuki, Tenista – Davisov pohár K+K, Dialóg o behu a ďalšie.
Prečítajte si aj: Viete, ktoré objekty patria medzi pamätihodnosti Bratislavy?
„Fila ovplyvnil slovenské výtvarné umenie ako nikto pred ním. Neuveriteľných 30 rokov pôsobil na ŠUP-ke. Jeho abstraktné obrazy boli konfliktom socialistického realizmu. Keby nežil v tom režime, bol by oveľa úspešnejší v zahraničí. Mal ponuku vystavovať vo Švajčiarsku, ale mu to nebolo umožnené. V roku 1988 mal výstavu v bratislavskej Umelke, kde prišlo na vernisáž 600 ľudí, ani sa dnu nepomestili,“ prezradil spoluautor výstavy Jan Kukal, ktorý sa s maliarom poznal od konca 60. rokov a podľa Jančára je dôsledný znalec Filovho diela.
Príprava výstavy sa začala v roku 2013 a maliar sa na výbere obrazov podieľal. Sú z obdobia rokov 1959 až 2014. Poskytlo ich päť slovenských galérií a 24 súkromných zberateľov.
Rudolf Fila sa narodil v českom meste Příbram (1932). Po absolvovaní Školy umeleckého priemyslu v Brne študoval maľbu na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave (1952–1958). V tomto meste ostal bývať a v roku 1959 bol zamestnaný v Ústredí umeleckých remesiel, potom učil na Strednej umeleckopriemyselnej škole (1960–1990). Je spätý s druhým začiatkom VŠVU, teda so zmenou školy po nežnorevolučnom roku 1989, kde viedol ateliér voľnej maľby (1990–1992). Po odchode do dôchodku pokračoval ako umelec v slobodnom povolaní.
V tvorbe prešiel od abstraktných kompozícií k dvojvrstvovým konfrontáciám – premaľbám. Sú to zásahy, ktoré potláčajú, respektíve vyzdvihujú pôvodnú maľbu či fotografiu. Tieto konfrontačné akcie vyústili v sériu hyperzväčšenín fragmentov ženského tela, tzv. teloviek.
Fila mal vyše 90 samostatných a 50 skupinových výstav. Udelili mu Cenu Martina Benku (1999), Cenu Dominika Tatarku (2005), čestný titul doctor honoris causa VŠVU (2014) a iné ocenenia. O jeho tvorbe vyšlo niekoľko kníh. Zomrel v roku 2015.
Túto výstavu dopĺňa vyše 200-stranová publikácia s názvom Rudolf Fila. Okrem množstva reprodukcií diel a biografických údajov obsahuje analytické texty od Petra Michaloviča a Ľudovíta Hološku.