ROZHOVOR: Slovensko je súčasťou najbohatších krajín sveta. Mali by sme preto pre utečencov urobiť oveľa viac, tvrdí mimovládka.

Počet ľudí, ktorí sa vylodili na hraniciach Európskej únie, dosiahol podľa správ OSN za prvých šesť mesiacov tohto roku 137-tisíc. Čo s týmito všetkými ľuďmi?

Spýtali sme sa právničky mimovládnej organizácie Liga za ľudské práva Barbory Mešovej, ako by sa malo Slovensko zachovať pri prijímaní utečencov. Mala by sa naša krajina intenzívnejšie zapojiť do riešenia tohto problému?

Viac sa dozviete v našom rozhovore:

Prečo by malo Slovensko prijímať utečencov?

Mali by sme ich prijímať preto, aby sme si plnili svoje medzinárodné záväzky, no náš najdôležitejší argument je, že ľudia chodia nelegálnymi a nebezpečnými cestami, pretože iný spôsob nie je pre nich dostupný. Ten program celosvetového presídlenia vznikol preto, lebo drvivá väčšina utečencov sa nedostane do rozvinutých krajín, ale len do tých susediacich rozvojových krajín, ktoré následne znášajú to najväčšie bremeno utečeneckých kríz. Mnohí ľudia tam nedokážu žiť normálnym spôsobom a preto sa snažia cestovať ďalej. Preto napríklad sýrski utečenci, ktorí žijú v Líbyi, Jordánsku, Egypte sa už necítia komfortne a následne riskujú nebezpečné cesty prostredníctvom prevádzačov. Preto by sa Slovensko malo podieľať na participácií utečencov, aby sa zamedzilo nelegálnej migrácii.

Ste spokojní so súčasnou integráciou utečencov v našej krajine?

Integrácia je dôležitá, pretože musíme nájsť spôsob ako začleniť utečencov do spoločnosti. Utečenci nemajú len práva, ale aj povinnosti, čiže musia sa naučiť rešpektovať určité zákony konkrétnej krajiny. Mnohí z nich po príchode nechápu, že prečo sa ocitli v azylovom konaní, nerozumejú právnym vzťahom. Preto integrácia pomôže utečencom sa dorozumieť a pochopiť legislatívny systém daného štátu. Integrácia na Slovensku podľa nás nie je dostatočná, pretože je dlhoročne realizovaná len na základe projektových prostriedkov, ktoré sú obmedzené a sú postavené na konkrétnych počtoch. Najväčším problémom je fakt, že keď sa raz finančné prostriedky minú už nie sú nikdy obnovené. Napríklad raz k nám došla v decembri rodina z Afganistanu, no mali smolu, lebo príspevok na bývanie už bol nenávratne preč. Myslíme si, že v systéme integrácie by mal byť zabezpečený kvalitným sociálnym systém aj kompetentnými úradmi a nie, aby sa prihliadalo iba na to, či nejaká mimovládka má svoj projekt alebo nie.

Myslíte si, že Slovensko je dostatočne ekonomicky silná krajina, aby mohla intenzívnejšie riešiť problém s utečencami?

Naša riaditeľka Zuzana Števulová nedávno povedala, že patríme do skupiny najbohatších štátov na svete a hneď sme dostali negatívnu reakciu, že ako si toto dovolíme tvrdiť, keď je Slovensko v tomto rebríčku až 46 krajina na svete. Podľa mňa toto umiestnenie nie je až také zlé, čiže ja si myslím, že máme na to, aby sme pomáhali chudobnejším krajinám. Príspevok od nás by mal byť určite primeraný tomu, koľko si vieme dovoliť. Som presvedčená o tom, že sme súčasťou najbohatších krajín na svete, čiže mali by sme urobiť viac a netváriť sa, že sa nás ten problém netýka.

Európska únia nedávno zrušila kvóty na prerozdelenie utečencov. Napriek tomu ste toho názoru, že Slovensko je schopné prijať viac ako 785 utečencov?

Je pravda, že pôvodný kľúč na prerozdeľovanie utečencov bol zrušený a v súčasnosti platí nariadenie, že 40-tisíc utečencov si majú členské štáty EÚ rozdeliť na princípe dobrovoľnosti. Mnohé krajiny z pôvodných počtov spadli na nižšie hodnoty, ale určite nie takým zásadným spôsobom ako Slovensko, ktoré prejavilo záujem o prevzatie 100 utečencov. Myslím si, že to je len také symbolické číslo. No predovšetkým treba prestať o všetkom iba rozprávať, ale malo by sa už začať aj konať.

Bolo rozhodnuté, že do obce Gabčíkovo má byť z Rakúska presunutých 500 utečencov. Snažíte sa pripraviť obyvateľov tohto mesta na túto udalosť, keďže v médiách sa objavilo mnoho reportáži, kde tamojší ľudia vyjadrili znepokojenie, že im tam pribudnú noví utečenci?

Ponúkli sme starostovi Gabčíkova, žeby sme mohli zorganizovať verejnú diskusiu, na ktorej by mali tamojší obyvatelia možnosť pýtať sa rôzne otázky, aby sa dali konfrontovať ich negatívne presvedčenia. Chceli sme na ňu pozvať aj nejakých našich klientov, z ktorých mnoho z nich zostalo na Slovensku, sú tu úspešní, prešli si táborom v Gabčíkove a sú šťastní za tu šancu, ktorú u nás dostali. Je podľa mňa pochopiteľné, že sa obyvatelia Gabčíkova boja, pretože majú informácie iba tie čo sa objavia v médiách a potom je ťažké pre predstaviteľov obce vysvetľovať, že im nič nehrozí a čo to bude pre nich znamenať. Ľudia sa obávajú, pretože nemajú odpovede na otázky ako napríklad, akí utečenci sem prídu, v akom množstve, kedy, ako dlho tu budú a podobne. Preto to vnímame ako zlyhanie zo strany rezortu vnútra, ktorý by mal lepšie reagovať na to, že ľudia sa cítia znepokojení.

Je pravda, že utečenci sa chcú dostať do vyspelých západných krajín, kde majú svoje komunity? Prečo by sme si ich mali potom nechávať na Slovensku, keď oni ani nemajú záujem o život u nás?

Integrácia nejde na silu. To musí byť obojstranný proces, čiže ten človek sa musí chcieť začleniť do tej spoločnosti a naopak tá spoločnosť by ho mala chcieť prijať. Preto aj tie krajiny, ktoré nie sú pre utečencov také atraktívne, by sa im mali snažiť vytvárať podmienky, aby sa pre nich mohli stať cieľovou destináciou, nie iba tranzitným miestom.

Je podľa vás naša spoločnosť pripravená na prijímanie utečencov? Čo hovoríte na fakt, že mnoho Slovákov trápi ich zlá finančná situácia a nemajú chuť ešte pomáhať druhým, keď sami majú veľké problémy? Alebo ako by ste chceli odstrániť negatívne predsudky predovšetkým staršej generácie, ktorá nemala za čias socializmu toľko možností stretnúť sa s ľuďmi z iných kontinentov?

Myslím si, že je lepšie, že sa o tomto probléme ohľadom utečencov hovorí. Je lepšie, keď sa ľudia vyjadria, že koho neznášajú a následne dostávajú protiargumenty. Jedine ako sa dá naša spoločnosť zmeniť je, že sa o problémoch bude verejne diskutovať, aby sa mohli vzájomne konfrontovať obe strany. Slovensko by malo byť pripravené na budúcnosť, že ľudia sa budú oveľa viac miešať a čím viac sa budeme stretávať s odlišnosťou, tým viac to budeme vedieť prijímať.

Prečítajte si tiež: ROZHOVOR: Ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi utečencom a migrantom, preto nesúhlasia s imigračnou politikou EÚ, tvrdí mimovládka