ROZHOVOR: Ľudia si neuvedomujú rozdiel medzi utečencom a migrantom, preto nesúhlasia s imigračnou politikou EÚ, tvrdí mimovládka

Viaceré mimovládne organizácie dnes vyzvali slovenskú vládu na čele s Robertom Ficom, aby podporila európsku agendu o migrácii a prijala celkovo 785 utečencov. Naša spoločnosť je prevažne proti tomuto kroku, no nájdu sa aj takí, ktorí sú za.

Spýtali sme sa predsedníčky mimovládnej organizácie Liga za ľudské práva Zuzany Števulovej prečo by malo Slovensko utečencov prijať a či je vôbec naša spoločnosť pripravená poskytnúť azyl takému množstvu ľudí?

Viac sa dozviete v našom rozhovore:

Prečo by podľa vás malo Slovensko utečencov prijať?

Otázka prijatia utečencov má podľa môjho názoru viacero zdôvodnení. Jednak môže ísť o určité morálne hľadisko, keďže sme slobodný a demokratický štát, súčasť Európskej únie (EÚ) a NATO, máme prostriedky a kapacity, aby sme utečencom pomáhali. Prihlásili sme sa v podstate k tomu aj v migračnej politike Slovenskej republiky a sme členským štátom Dohovoru o právnom postavení utečencov. A potom je dôležitá aj otázka vzájomnej solidarity medzi európskymi štátmi, ako aj solidarita s tými bežnými ľuďmi, ktorí utekajú pred hrôzami vojny, vojnových konfliktov, ktoré sa nepodarilo ukončiť, ako napríklad v Sýrii.

Ľudia si často mýlia pojmy migrant a utečenec. Aký je medzi nimi rozdiel?

Migrant je osoba, ktorá opustí krajinu svojho pôvodu a migruje do iného štátu. Utečenci sú však úzka skupina ľudí, ktorí podľa nášho právneho poriadku utekajú pred prenasledovaním, pred vojnou, ozbrojeným konfliktom alebo neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním.

Máme na Slovensku kapacity na prijatie avizovaných 785 utečencov, ktorých nám určujú kvóty Európskej únie? Z akých krajín by sme u nás ľudí prichýlili?

Určite tieto kapacity máme. V prvom rade treba podotknúť, že opatrenie prijať utečencov je na obdobie dvoch rokov, čiže utečenci by neprišli naraz. Pričom v roku 2014 sme spracovávali 331 žiadostí o azyl a rok predtým 441 žiadostí, takže za dva predchádzajúce roky sme dokázali spracovať približne rovnaký počet žiadostí o azyl, ako nám Európska únia teraz navrhuje prijať na nasledujúce dva roky. Myslíme si, že Slovensko disponuje jednak personálnymi kapacitami na Migračnom úrade, ako aj kapacitami mimovládnych organizácií, ktoré ponúkajú pomoc. Utečencov, ktorých by sme mali prichýliť by boli hlavne zo Sýrie a Eritrei.

Sú pripravené nejaké dlhodobé plány čo s utečencami, ktorých by naša krajina prijala?

Nezaregistrovali sme, žeby sa slovenská vláda zodpovedne pripravovala na príchod utečencov, ak by to rozhodnutie Európskej únie bolo schválené. Avšak integračné programy pre utečencov na Slovensku už viac ako desať rokov dobre fungujú. Sú tu mimovládne organizácie, ktoré spolupracujú so štátom, poskytujú právnu a sociálnu pomoc utečencom, hľadajú im bývanie, prácu.

Máte k dispozícii štatistiky o tom, koľko žiadateľov o azyl na Slovensku sa dokáže začleniť do spoločnosti?

Ide o dlhodobý proces. Mimovládne organizácie pôsobia na ľudí už počas azylového konania, kedy sa ešte nevie komu bude udelený azyl alebo doplnková ochrana. Ak sa však rozhodne, že dotyčná osoba azyl dostane, tak následne integračný program podľa zákona trvá šesť mesiacov. Keď sa za tento čas utečencovi nepodarí uchytiť, sme schopní sa o nich starať dlhodobo. Je to veľmi individuálne, pretože väčšina ľudí, s ktorými máme skúsenosti sa naozaj zamestná alebo napríklad začnú študovať. Ale nájdu sa aj ľudia, ktorí majú väčší problém sa integrovať. Jedná sa o jedincov, ktorí zažili násilie na vlastnej koži a majú rôzne psychické problémy. Tí musia byť najprv zverení do rúk psychológov a vysporiadať sa so svojou traumou a až potom sú schopní začleniť sa do pracovného prostredia.

Dokážu spomínaní ľudia prijať úplne rozdielnu kultúru, či už iné zvyky a tradície, ktoré sú pre nás bežné?

Nezaznamenali sme s týmto žiaden problém, teda ak ide o klientov, ktorým sme pomáhali. A naozaj boli to ľudia z rôznych moslimských krajín, z Afriky a podobne. Ide naozaj o tú kvalitu práce, čiže ak štát investuje finančné prostriedky do prepracované integračného procesu, kedy je utečencom poriadne vysvetlené, čo sa smie a čo nie, sú výsledky veľmi dobré.

Aký je postup, ak utečenec nevyhovuje podmienkam a nedostane azyl?

Máme tu fungujúcu návratovú politiku, ktorá je harmonizovaná, zjednotená v rámci Európskej únie, čiže máme inštitúty na to, aby sme vedeli človeka vrátiť do krajiny pôvodu. Najprv cudzinecká polícia vydá rozhodnutie o vyhostení a zákaze vstupu. Potom sú dve možnosti, buď sa dotyčný rozhodne po konzultácii s právnikom alebo sociálnym pracovníkom, ktorý mu vysvetlí, že naozaj tie dôvody na zotrvanie tu nie sú, prihlásiť do programu dobrovoľných návratov, ktorý financuje medzinárodná organizácia pre migráciu alebo cudzinecká polícia rozhodne o zaistení takejto osoby. Máme tu dva útvary policajného zaistenia, kde ľudia čakajú na vyhostenie a cudzinecká polícia následne zabezpečí proces ich odchodu z krajiny.

Neobávate sa, že po prijatí 785 utečencov, by sa začal nekontrolovane zvyšovať počet migrantov na našom území? Nebáli by ste sa , žeby mohla na Slovensku nastať podobná situácia aká je teraz v Taliansku alebo Grécku?

V súčasnosti takáto situácia na Slovensku nehrozí. Pokiaľ ide o východnú hranicu počet ľudí, ktorí k nám prichádzajú žiadať o azyl, sa po vypuknutí ukrajinského konfliktu rapídne znížil. Ak sa stav na východnej hranici nejako dramaticky nezmení, tak nepredpokladáme, žeby sme čelili obrovskému prílivu migrantov. Nebezpečenstvo, ale spočíva v tom, že pokiaľ EÚ nepomôže Taliansku a Grécku, kde úradníci nie sú logicky schopní zvládnuť zaregistrovať, následne prerozdeliť v azylových domoch množstvo ľudí, ktorí tam neustále prichádzajú, tak veľký počet migrantov bude nekontrolovateľne chodiť po iných členských štátoch únie. Čiže v prípade, žeby sa dostali až na Slovensko a Taliansko a Grécko by sa rozhodlo ich neprijať späť, budú nám tu ostávať. Preto je jednoduchšie si toho človeka v rámci relokácie prevziať a následne si ho preveriť. Budeme tak mať čas určiť, či je pre nás ten jedinec nebezpečný alebo nie. Okrem toho na celé azylové konanie dohliada Slovenská informačná služba, ktorá takisto vyhodnocuje otázku bezpečnostnej hrozby.

Na sociálnych sieťach odzneli aj názory, že utečenci chcú u nás a predovšetkým vo vyspelejších krajinách EÚ, zneužívať sociálny systém. Aký je váš názor na toto tvrdenie?

Neviem z čoho toto tvrdenie vychádza. Z našich skúseností môžeme povedať, že utečenci toto vôbec nevyhľadávajú. Určite sa môžu nájsť osoby, ktoré idú do vyspelých krajín EÚ s týmto cieľom, ale znova zdôrazňujem, že treba rozlišovať medzi utečencami a ekonomickými migrantami. Utečenci utekajú preto, lebo si chcú zachrániť život a zdravie pred vojnou, prenasledovaním. Ich primárnym cieľom je získať azyl. Preto relokácia dokáže posúdiť každú žiadosť o azyl a oddeliť tak utečencov od ekonomických migrantov.

Myslíte si, že Slovensko je pripravené na prijímanie utečencov, keďže v našej spoločnosti prevládajú skôr negatívne názory na tento problém?

Tie negatívne nálady sú čiastočne výsledkom aj toho, že politickí predstavitelia úplne rezignovali na to, aby verejnosti zodpovedne, trpezlivo a odborne vysvetlili, jednak kto sú utečenci a kto ekonomickí migranti a dôsledky pre Slovensko, ktoré mimochodom nie sú vôbec také strašné a ani nám nehrozí žiadna „záplava“ ľudí. Avšak politici, ktorí by mali o tomto ako prví informovať, rezignovali a to podporuje a dáva hlas rôznym extrémistickým prúdom. Ja si myslím, že na Slovensku je veľa ľudí, ktorí by chceli utečencom pomôcť alebo by neboli minimálne odmietaví, ak by skutočne vedeli o čo vlastne v tejto veci ide, že sa nejedná o prevzatie ekonomických migrantov, ale ide skutočne o pomoc ľuďom v núdzi, ktorí utekajú pred vojnou.

Čiže vidíte najväčší problém v tom, že naši politickí predstavitelia nedostatočne vysvetlili celý problém obyvateľom Slovenska?

My sme na to priamo vyzvali premiéra Roberta Fica, aby prehodnotil negatívny postoj vlády k prijímaniu utečencov, podotýkam, že minister vnútra Róbert Kaliňák je aj predsedom Výboru proti rasizmu, xenofóbii a intolerancii, preto by to mala byť spoločná agenda vlády a ministerstva vnútra, aby v podstate negatívne nálady aké prevládajú na Slovensku nepodporovali, ale naopak upokojovali celú situáciu, ostro sa vymedzili proti týmto extrémistickým náladám, pochodom a demonštráciám. Pretože určite nie je v záujme Slovenska, aby sa tu vytváral medzi ľuďmi nejaký umelý konflikt.

V sobotu sa na bratislavskej Hlavnej stanici uskutoční zhromaždenie, ktorému zvolávateľ zadefinoval účel: „upozorniť slovenskú verejnosť na zle nastavenú imigračnú politiku EÚ“. Aký je váš názor na toto podujatie?

Je to veľmi smutné a podľa môjho názoru by mali niečo takéto politici jasne odsúdiť, pretože antimigrantský postoj je len výsledkom rasizmu, intolerancie a xenofóbie. Preto dúfam, že vláda dá najavo, že Slovensko nebude tolerovať extrémistické alebo rasistické pochody, pretože to nie je v slušnej spoločnosti prijateľné.

Myslíte si, že všeobecný postoj obyvateľov EÚ je voči migrantom a utečencom takisto negatívny? Prispievajú k tomu aj rôzne články a videá o vyčíňaní, rabovaní ľudí z Afriky a Ázie?

V súčasnosti pozorujeme, že vlna xenofóbnych nálad narastá. Je to vďaka tomu, že s niektorými skupinami si nevedia bezpečnostné zložky poradiť a politici sa ako keby k tomuto problému takisto nechcú vyjadrovať. V podstate neupozorňujú ľudí, že niektoré videá sú falošné. Ide o zmes záberov z rôznych demonštrácií, ktoré nesúvisia s celou momentálnou krízou v Taliansku a Grécku.

Prečítajte si tiež: V Bratislave sa spoja slovenskí futbaloví chuligáni proti prílivu migrantov do Európy