RETRO: Akú mikulášsku nádielku dostávali deti pred tridsiatimi rokmi?
Deti v časoch socializmu si už večer pred Mikulášom usilovne čistili čižmičky, aby si v nich ráno okrem jabĺčka našli aj cukrovinky Barila, Kofila či Ľadové gaštany.
Čokolády Barila, Lena, Jana, Svetlana, Kofila či Ľadové gaštany alebo keksíky Vanda a Fidorka. To boli sladkosti, na ktoré sa pred Mikulášom tešili deti socialistických čias. Podobne, ako dnešní drobci, si ich našli ráno v čižmách. Bola však ešte ďalšia možnosť ako sa k balíčkom dostať.
Balíček si treba zaslúžiť
Organizácie ROH, čiže revolučného odborového hnutia, vo väčších i menších podnikoch a závodoch usporadúvali „odborárskeho“ Mikuláša. Hoci sa kresťanská symbolika vtedy veľmi nenosila, podobne ako dnes ho sprevádzal čert aj anjel.
Deti svoj balíček nedostali len tak „zadarmo“. Museli si ho vyspievať alebo zaslúžiť peknou básničkou – hoci aj o súdruhovi Leninovi. Veľmi populárna bola aj básnička o ranenej breze alebo o jedličke, ktorá rástla v lese – tá, samozrejme, znela najčastejšie v ruštine.
Zabudnuté sladkosti
Kokosenka, kávová tyčinka Kofeta a Mokata, kávové karamelky alebo staré známe lentilky, ale namiesto v krabičke zabalené v malom priehľadnom vrecúšku. Nechýbali trnavské „futbalové“ furé, lepkavé Si-Si cukríky, Klokanky či banániky v čokoláde. A o kinder vajíčku ani chýru, ani slychu. Taký bol štedrý socialistický Mikuláš. Ak sa rodičom podarilo vystáť v dlhých radoch mandarínky alebo nebodaj banány, bol to pre deti naozajstný sviatok.
