Príbeh Tatka Labutiaka z ružinovského Štrkovca sleduje celá Bratislava

Koncom mája sa obľúbenému ružinovskému páriku labutí vyliahli traja krásny drobci, ktorými sa hrdo pýšili na jazere Štrkovec. Päťčlenná rodinka sa ale v priebehu pár dní scvrkla na trojčlennú.

Tatko hrdina

Príbeh Tatka Labutiaka sledujú na facebookovej stránke Štrkovecké jazero mnohí Bratislavčania. Tatko Labutiak prišiel o svoju partnerku krátko po vyliahnutí mladých labutí. Zadusila sa plastom.

K samčekovi a mláďatám bola po smrti samičky privolaná Štátna ochrana prírody SR. Ochranári usúdili, že vzhľadom na to, že Tatko Labutiak sa stará, mláďatá mu nechajú. A staral sa príkladne.

Kríza prišla pred pár dňami, kedy jedno z mláďat uhynulo. Pitva údajne odhalila, že mláďa bolo napadnuté kunou, lasicou alebo iným predátorom. Pozorovatelia si začali všímať, že gunár mladé nechráni, iba ich sprevádza. Prestal jesť, vychádzať z vody a bol veľmi apatický. Hrozil odchyt labutienok.

Obetavá Ružinovčanka

Našťastie, vďaka veľkej pomoci Ružinovčanky Janky a pod dohľadom veterinára sa tatko spamätal a svojich potomkov opäť chráni a stará sa o nich. „Mláďatá rastú, darí sa im a tato pomaly naberá chuť do života. Nemá to ľahké, tak som mu nablízku, aby vedel, že nezostal na všetko sám, ale je tu ešte niekto, komu na jeho rodine skutočne veľmi záleží a kto si veľmi praje, aby to nevzdával,“ povedala nám Janka.

Po úmrtí samičky na seba Janka prevzala rolu ochrankyne labutej rodinky. Denne chodí mladé prikrmovať a všetko konzultuje s veterinárom a ochranármi. „Som dieťa prírody a bývam neďaleko. Príroda mi dala toho toľko, že to, čo dávam ja naspäť, je len zlomok všetkého, čo som už dostala. Nie je mi jedno, kde a ako žijem. S jazerom a jeho obyvateľmi žijem 14 rokov. Dá sa povedať, že denne. Je to pre mňa dar môcť byť tam a sledovať dennú rôznorodosť života a krásy tohoto miesta. Ľúbim toto miesto,“ priznala Janka.

Smeti a prikrmovanie

Vyjadrila však smútok nad tým, ako sa niektorí ľudia v prírode správať nevedia, rozhadzujú v okolí jazera odpadky a voľne žijúce labute kŕmia potravou, ktorá je pre ne nebezpečná. „Pomôcť môžeme príkrmom v čase zimy, ale aj to len ich prirodzenou potravou. Naše deti majú intolerancie, nemôžu lepok, cukor, laktózu a podobne. Nekŕmime ich červíkmi. Tak prečo chceme kŕmiť kačky a labute svojím odpadom z domácností? Rožky si nechajme na strúhanku. Treba sa zamyslieť nad tým, že plasty zabíjajú nielen v moriach a oceánoch, ale všade. Našou ľahostajnosťou sme zabili rodine krásnu labuť, a pretože tato sám neustriehne tri mláďatá, zabili sme aj jedno z mláďat. Predátor ho dostal bez mamy omnoho ľahšie,“ hovorí Janka.

Ľuďom, ktorí chodia kŕmiť labute pečivom, odkazuje nasledovné: „Rešpektujme prírodu, nekŕmme živé tvory, keď majú prirodzenú potravu a rešpektujme ich územie. Zamyslite sa nad tým, či by rožok našla labuť bez prítomnosti človeka. Či rastie ako tráva?“

Janka vytvorila stránku Štrkovecké jazero, aby o pestrom živote na jazere informovala aj ostatných Bratislavčanov. Pravidelne na nej informuje nielen o stave labutienok a gunára, ale aj o živote ostatných obyvateľov jazera.

Ak chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.