VIDEO: Pri Chorvátskom ramene sa prechádzajú statné bobry. Môžu si tam postaviť hrádzu?
Ochrániť stromy pred bobrom je ťažké. Jeho zuby sú ako dláta a tak prehryzie všetko okrem kovu.
Petržalčania si pozdĺž brehu Veľkého aj Malého Draždiaka už dávnejšie všimli stromy ohlodané od bobrov. Statným zubatým živočíchom sa, zdá sa, na sídlisku páči. Dnes ráno sa ich dokonca podarilo zachytiť obyvateľke mestskej časti pri prechádzke pozdĺž Chorvátskeho ramena.
Ruch mesta im nevadí
Bobry sa do Petržalky dostali z Dunaja. „Tieto zvieratá majú veľkú migračnú schopnosť a dokážu sa dostať pomerne ďaleko od svojej pôvodnej domoviny. Často vyrážajú do prítokov Dunaja a osídľujú vodné toky po celom Slovensku,“ vysvetlil Bratislava24.sk zoológ a riaditeľ Prírodovedného múzea SNM Ján Kautman.
Bobor je už bežne sa vyskytujúce zviera. Stromy zvykne ohrýzať najviac na jeseň a v zime, keď nemá dostatok inej čerstvej potravy. V zime ohrýza kôru stromov a prežije tak aj silnejšie mrazy.
V rámci Dunaja migrujú a prekonávajú veľké vzdialenosti. Vedia prehradiť hocijaký vodný tok a urobiť si tam močiar. „Sú to deštruktori krajiny, ktorí dokážu pomerne rýchlo zmeniť jej ráz. Stavajú si hrádza a zvláčajú konáre. V lete dávajú stromy dole najmä preto, že potrebujú stavebný materiál,“ pokračuje Kautman.
Bobry sa usídlia všade tam, kde nájdu potravu. Ruch, ktorý spôsobujú ľudia a autá, im veľmi nevadí. Skôr im vadia psy.
V Petržalke sa bobrom páči
V Petržalke sa bobry vyskytujú na Chorvátskom ramene, pri Draždiaku a aj v okolí čističky a na ďalších ramenách Dunaja. Svoj domov majú tiež v okolí rieky Moravy.
„Na Draždiaku si hrádzu zrejme stavať nebudú, lebo je tam veľa štrku a plytká voda, nebude to pre nich jednoduché. Aj keď pokúsiť sa o to môžu. Poškodiť však môžu pobrežnú vegetáciu. Sú známe aj prípady, keď "dali dole“ celý jabloňový sad," hovorí zoológ.
Ochrániť stromy pred bobrom je ťažké. Jeho zuby sú ako dláta a tak prehryzie všetko okrem kovu. Preto sa aj stromy obaľujú kovovým pletivom, aby sa k nim zubaté zvieratá nedostali.
V rámci Bratislavského kraja sa bobry vyskytujú v hojných počtoch. Ich regulácia bola povolená lokálne, všeobecne sú to však chránené živočíchy. Mávajú zhruba 4 mláďatá. „V súčasnosti je populácia bobrov dosť silná, bobra videli už aj v centre mesta pri Dunaji,“ dodáva Ján Kautman.
Máme sa ich báť?
Chytať bobra rukami zoológ neodporúča. Nie sú to však útočné tvory. Dokonca bol zaznamenaný prípad, ako si bobor s človekom vytvoril „vzťah“. Bobria samica svojmu ľudskému spriaznencovi dokonca prišla ukázať mláďatá.
„Smrteľné stretnutie bobra s človekom sa odohralo v Bielorusku pred pár rokmi. V tomto prípade pravdepodobne človek spravil chybu a zatlačil bobra niekde do kúta a neuvedomil si, že zviera má obrovské zuby. Bobor zatlačený do kúta zaútočil a presekol človeku tepnu. Ten následne vykrvácal a zomrel,“ popisuje raritný prípad Kautman a dodáva, že bobra stačí pozorovať. Je to totiž fascinujúce zviera.
Foto: Elena Harmaňošová