Čierny deň pred 54 rokmi: Neďaleko Bratislavy sa stala najhoršia letecká tragédia
Pri nehode bulharského lietadla neďaleko Bratislavy zahynulo 82 ľudí. Ide o najhoršiu leteckú katastrofu na území Slovenska.
Lietadlo bulharskej spoločnosti TABSO havarovalo na Sakrakopci, patriaceho do katastra mesta Svätý Jur, neďaleko bratislavskej mestskej časti Rača 24. novembra 1966. Nešťastie si vyžiadalo 82 obetí.
Skúsený kapitán
Let LZ 101 smeroval z bulharskej Sofie cez Budapešť a Prahu do Berlína. Stroj Iliušin Il-18 až do nešťastia na Slovensku nemal žiadnu nehodu a bol udržiavaný v súlade s ustanoveniami výrobcu. Posádke velil kapitán Ljubomir Todorov Antonov, ktorý bol jeden zo služobne najstarších kapitánov Il-18 v bulharsko-sovietskej leteckej dopravnej spoločnosti TABSO.
Lietadlo sa pre zlé počasie v Prahe obrátilo nad Brnom a pristálo na obed v Bratislave na letisku v Ivánke pri Dunaji.
Po zlepšení poveternostných podmienok nad Prahou dostalo povolenie na štart. Medzitým odštartoval z Bratislavy aj Iliušin Il-14 Československých aerolínií. Aby bol dodržaný rozstup medzi Il-14 a Il-18, bol kapitán Antonov inštruovaný, aby udržiaval výšku 300 metrov, kým nedostane povolenie k vzostupu na svoju letovú hladinu a o 16:30 hod. lietadlo odštartovalo. O chvíľku sa však stratilo z obrazoviek kontrolnej veže. Stroj havaroval na mieste s príznačným názvom Sakrakopec v Malých Karpatoch, asi osem kilometrov od konca dráhy.
Zahynuli známe osobnosti
O život prišlo 74 cestujúcich a 8 členov posádky dvanástich národností. Slováci medzi nimi neboli, ale päť Čechov áno. Medzi obeťami bola napríklad známa bulharská operná speváčka Jekaterina Popová či honduraský spisovateľ Ramon Amaya Amador.
Záverečná oficiálna správa vyšetrovacej komisie znela: „Komisia nemohla jednoznačne zistiť príčinu nehody lietadla… Predpokladá, že najpravdepodobnejšou príčinou bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okolí letiska Bratislava posádkou lietadla a neprispôsobenie letu týmto podmienkam“.
Turbulencie či vzletová výška?
Neskôr sa objavili aj ďalšie dohady. Posádka bola pred vzletom upozornená na turbulencie. Preverovala sa teda možnosť, že lietadlo vletelo do turbulencií a stalo sa nekontrolovateľným. Český pilot Ladislav Keller však túto hypotézu odmietol. Tvrdí, že na príčine bola zrejme stanovená minimálna odletová výška 300 metrov, ktorá nebola dostatočná, a to vzhľadom na výšku okolitého terénu.
Jeden z vyšetrovateľov nehody na bulharskej strane, vyšetrujúci sudca Najvyššieho súdu Nedju Gančev, počas záverečnej fázy vyšetrovania spáchal samovraždu.
Haváriu pripomína 82 briez
O páde lietadla sa vynorilo niekoľko hypotéz, ale podľa výsledku oficiálneho vyšetrovania nebolo možné jednoznačne určiť príčinu nešťastia. Niekoľko mesiacov po havárii na mieste vysadili 82 briez, za každú obeť jednu.
Na mieste zabudnutej leteckej katastrofy medzi bratislavskou Račou a Svätým Jurom osadil v máji 2012 spolok Istropolitan informačnú tabuľu. Okrem popisu tragédie v slovenčine, bulharčine a angličtine a technických parametrov lietadla obsahuje zrejme najpresnejší zoznam obetí nešťastia z novembra 1966.
