POZNÁMKA Centrum ako lunapark: Stratili sme v Bratislave už akýkoľvek vkus?
Sochy Čumila a napoleonskeho vojaka síce nemajú žiadnu umeleckú či historickú hodnotu, no v porovnaní s „prznítkam“, ktoré pribudli v centre mesta v ostatnom čase, sú vysokým umením. Bratislava stále viac pripomína balkánsku pláž.
Kto sa prejde centrom mesta, už nikdy nebude môcť brať vážne úškrny Bratislavčanov nad zbytkom Slovenska. Kým už azda aj na najzápadnejšom vidieku sadroví trpaslíci definitívne zmizli zo záhrad, v metropole pribúdajú ohavnosti na uliciach, ako keby niekto nevkus výdatne hnojil dva razy denne.
Azda najodpornejšie stvorenie je myš so zmrzlinou v ruke v nadživotnej veľkosti, ktorá láka na zmrzlinu kúsok od Hlavného námestia. U mňa takéto stvorenie skôr vzbudzuje odpor k mrazenej pochúťke a naopak, zvnútra sa začína drať iný, stále silnejší pocit, že rozmlátiť túto ohavnosť by bolo prejavom občianskej spoluzodpovednosti za výzor nášho mesta.
Len o kúsok ďalej stojí veľké prasa v rytierskej zbroji, ktorému medzičasom niekto odcudzil ľavú ruku. Zrejme bolo zámerom majiteľa prilákať návštevníkov do jeho reštaurácie. Či ale tento marketingový počin kreatívneho veľkoducha aj zaberá, nikto presne nevie. Takýmto pútačom by si ale zrejme už ani kolotočiari na Balkáne nedovolili strašiť malé deti.
No a do tretice, mimochodom na zas len pár metrov od seba, má pritiahnuť zákazníkov do kaviarne na Hlavnom námestí pseudohistorické brnenie. Aspoň že doň nik nenapchal ďalšie úbohé zviera.
Uznávam, kaviarnik má variť dobrú kávu, kuchár má ponúknuť kvalitné jedlá – nik od nich neočakáva, že vo voľnom čase sa venujú histórii a teórii umenia. Nemala by ale aspoň samospráva trochu dbať na to, ako mesto vyzerá nielen teraz, uprostred turistickej sezóny? Podobné nevkusnosti by sme mali okamžite vykázať za hranice mesta, alebo aspoň nahádzať niekam na dno Draždiaka.
