Poslanci Bratislavu pred dvoma rokmi pripravili o milióny eur ročne, teraz čelia rozpočtovému provizóriu
Rovnako ako ďalšie mestá na Slovensku, aj Bratislava čelí zvyšovaniu cien energií, inflácii, valorizácii platov a ďalším zvýšeným výdavkom.
„Ak nechceme napríklad rušiť základné umelecké školy či vo veľkom rušiť autobusové linky, budeme musieť niektoré poplatky zvyšovať,“ vyjadril sa ešte pred koncom minulého roka v rozhovore pre TASR primátor Bratislavy Matúš Vallo. Škrty v rozpočte budú podľa neho obrovské.
Nárast aj o 100%
Čo slová primátora znamenajú, sa dozvedajú Bratislavčania už teraz. Rodičov začiatkom roka nepríjemne prekvapili vyššie poplatky za škôlky, ktoré náhle v mnohých mestských častiach narástli o desiatky percent. Napríklad v najmenšej mestskej časti, Čunove, rodičia namiesto doterajších 50 eur za mesiac zaplatia 75, v Petržalke by zvýšenie dokonca malo byť z terajších 40 eur na 80.
Bez svietenia či mestskej polície?
Problémy sa kopia aj pri hľadaní financií na základnú réžiu mesta. Viaceré samosprávy preto 30. januára pristúpili k protestnému vypnutiu verejného osvetlenia na 30 minút. Kvôli vyšším víkendovým a nočným príplatkom dokonca hrozí, že mestá budú čeliť aj výpadku niektorých služieb mestskej polície.
Rok 2023 bez investícií
Nie sú však ohrozené len základné služby obyvateľom, ale aj dlho plánované investície. V Petržalke sa môže zastaviť výstavba novej multifunkčnej haly a primátor Matúš Vallo avizuje aj pozastavenie ďalších rozbehnutých projektov. „Budeme robiť len tie, pri ktorých máme možnosť financovania z tretích strán,“ vyjadril sa v rozhovore pre TASR. Otázne zostáva, či sa investori vôbec nájdu a kedy k tomu dôjde. Primárnym problémom stále zostávajú chýbajúce financie na základnú réžiu, ktoré potvrdzujú aj slová starostu Jaroviec Jozefa Uhlera. „Ide o taký veľký výpadok, že nedokážeme pokračovať v rozbehnutých projektoch a ak nám vláda svoje rozhodnutia nebude kompenzovať, tak v tomto roku budeme len kúriť a svietiť,“ uviedol Uhler.
Mesto prišlo o milióny
Reči o chýbajúcich miliónoch na zabezpečenie základných služieb však nenechávajú chladnými prevádzkovateľov hazardných hier. Práve tí totiž zásahom magistrátu čoskoro prídu o svoje licencie a mesto o odvody, ktoré boli majitelia herní povinní odvádzať do mestskej pokladnice. Od začiatku roka 2021 totiž na území mesta Bratislava platí zákaz hazardu, vďaka ktorému z Bratislavy kamenné herne postupne miznú. „Pred dvoma rokmi primátor a poslanci jedným nič neriešiacim nariadením pripravili mesto o milióny eur, ktoré by mohli pri riešení súčasnej situácie značne pomôcť,“ konštatuje Dominika Hlobenová, hovorkyňa Asociácie zábavy a hier. Podľa údajov z predpandemického roku 2019 si mestská pokladnica na základe odvodov od prevádzkovateľov hazardných hier polepšila až o 2 756 433 eur. „Znova sa ukazuje, že takéto krátkozraké riešenia zaplatia len a len ľudia zo svojich peňaženiek,“ komentuje ďalej situáciu v Bratislave Hlobenová a vysvetľuje, prečo rozhodnutie zakázať hazard bolo mimoriadne nešťastným riešením, navyše bez želaného efektu.
Online na vzostupe
Už budúci rok sa z priestorov na prenájom a bratislavských nákupných centier či hotelov budú porúčať všetky bratislavské herne ale aj kasína, kedže si pre VZN nemôžu predĺžiť svoje licencie. „Zákaz hazardu na území mesta nikoho neochráni,“ reaguje Dominika Hlobenová, hovorkyňa Asociácie zábavy a hier. „Hráči, ktorý prídu o možnosť zabaviť sa v legálnej herni, vezmú do ruky smartfón a pripoja sa na online herne či stávkové kancelárie. V súčasnosti tvoria kamenné prevádzky len jednu tretinu podielu na Slovenskom trhu s hazardnými hrami. Pričom ešte v roku 2018 to boli dve tretiny. Online hazard valcuje hráčsky svet. Veľkou témou v mestách, ktoré už na obmedzenie hazardu doplatili sú tiež nelegálne kvízomaty, ktoré ich pravidelne zaplavujú aj po raziách,” uzatvára svoj pohľad na nezmyselnosť plošných zákazov a vyzýva mestá, aby hľadeli ďalej do budúcnosti a nerobili unáhlené kroky, ktoré môžu neskôr významne uškodiť nielen bežným obyvateľom, ale aj ohrozeným skupinám.
„Pri vstupe do kamennej herne sa každý musí preukázať občianskym preukazom a osobám pod 18 rokov alebo osobám vedeným v Registri vylúčených osôb nie je vstup do kamenných herní umožnený. Najčastejšie sa v registri nachádzajú poberatelia dávok v hmotnej núdzi, do herne sa teda najchudobnejší ani nedostanú,“ uvádza. Otváracie hodiny herní navyše obmedzujú ďalšie prísne regulácie. Asociácia zábavy a hier uvádza, že sú takéto pravidlá dostačujúce a efektívne chránia pred nástrahami hazardu tých najzraniteľnejších, pričom ostatným hráčom poskytujú dostatočnú slobodu.
„Poslanci v Bratislave tak svojím rozhodnutím mesto nielen pripravili o dôležité financie, ale paradoxne hazard ešte viac priblížili k ľuďom, bohužiaľ aj k tým najzraniteľnejším, ktorí by pred ním mali zostať najviac chránení,“ uzatvára tému Hlobenová.
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy