Petržalka si pripomína veľké výročie. Pred 98 rokmi bola pripojená k Bratislave
Vojenské akcie bývajú zvyčajne krvavé, hlučné, strieľa sa, sú zranení a, žiaľ, aj mŕtvi. Počas noci, kedy sa Petržalka stala súčasťou Bratislavy, sa nestrieľalo.
Najväčšia bratislavská mestská časť Petržalka si dnes pripomína 98. výročie pripojenia k Bratislave, aj Československu. Pripojenie sa udialo vojenskou cestou v noci z 13. na 14. 8. 1919 vojakmi jednotiek Stráže slobody pozostávajúcimi hlavne z vojakov ČS légií a jednotkami Sokola.
Obsadenie Petržalky
Ernest Huska z Petržalského okrášľovacieho spolku pripomenul prečo a ako došlo k obsadeniu Petržalky. „Situácia po vzniku ČSR bola politicky, vojensky aj územne komplikovaná. Hranice neboli jasné a niekedy si ich musel nový štát brániť aj vojenskou cestou. Najväčší problém bola južná hranica s Maďarskom, najmä po vzniku boľševickej Maďarskej republiky rád,“ približuje Huska.
Ako ďalej pokračuje, po skončení 1. svetovej vojny v novembri roku 1918 mocnosti v Paríži začali tvoriť nové hranice a Petržalka pripadla Maďarsku. Stala sa z nej pohraničná obec na okraji krajiny a hrozil jej ekonomický úpadok. Najmä nemeckí a rakúski podnikatelia rozmýšľali nad zrušením výroby a odsťahovaním sa. Československá diplomacia úspešným vyjednávaním dosiahla, že Petržalka sa stala súčasťou Československa, ale len na papieri. V Maďarsku po boľševickej revolúcii polovojenské jednotky Maďarskej republiky rád odmietali Petržalku opustiť a začiatkom leta hrozil ich útok cez most, preto na ňom armáda postavila barikády a palebné postavenia.
„Táto situácia bola ďalej neudržateľná, najmä keď úspešným diplomatickým rokovaním sa podarilo vyjednať, že Petržalka pripadla ČSR. Pre mesto Bratislava to bolo životne potrebné, nikto nemal záujem aby sa zopakovali udalosti roku 1809, kedy francúzske napoleonovské delá stáli v Petržalke a pálili na mesto. Bolo potrebné hranicu posunúť čím viac od Bratislavy. Predmostie Bratislavy bolo rozšírené ešte aj neskôr, v roku 1947 pripojením Rusoviec, Čunova a Jaroviec. Význam južnej hranice Bratislavy a Slovenska ilustruje aj postup hitlerovského Nemecka v rokoch 1938 – 1945, keď Petržalka dočasne pripadla Nemecku, ktoré tiež takto chcelo získať prístup k Dunaju i k mestu,“ pokračuje Huska.
Pripojenie k Bratislave
Obsadením Petržalky boli poverení vojaci 1. a 2. pluku Stráže slobody – československého vojenského zboru, ktoré pozostávali väčšinou z vojakov Československých légií a z jednotiek Sokola. Celej akcii velili francúzski dôstojníci, členovia vojenskej misie v ČSR.
„Pripojenie Petržalky vykonali jednotky, ktoré sa nadránom 14. augusta 1919 plavili cez Dunaj na člnoch pod Lafranconi a vojaci, ktorí v tú noc ticho bežali po tomto moste na druhú stranu. Legenda hovorí, že bežali naboso, aby ich nebolo počuť. Najnebezpečnejšiu prácu mali vyšportovaní Sokoli, ktorí sa ešte v tme šplhali po nosníkoch mosta a strihali odpaľovacie šnúry k výbušninám pripraveným vyhodiť most do vzduchu. A ráno už hrkotali po moste konské povozy vezúce materiál aj vojakov. Tí hneď začali obsadzovať Petržalku, ale aj pripravovať sa na odvetný útok. Kopali sa zákopy a stavali strelecké stanoviská. Už nič také sa však nestalo,“ opisuje Huska.
Maďarská posádka aj stráž bola zajatá v spánku a prevezená na druhú stranu. „Po pár dňoch však zistili, že ich musia živiť, a tak ich, už bez zbraní, zase previedli za Dunaj a poslali domov,“ dodal Huska.
Tichá akcia
„Vojenské akcie bývajú zvyčajne krvavé, hlučné, strieľa sa, sú zranení a, žiaľ, aj mŕtvi. V tú noc, pred sviatkom Nanebovstúpenia panny Márie, sa nestrieľalo. Neboli žiadne obete, ani zranení. Ani na jednej strane. Možno to tak patrónka Slovenska chcela, aby sa deň obsadenia a pripojenia Petržalky nespájal s krvavým násilím a nekazil jej sviatok. A možno to bola len šikovnosť vojakov či dobré plánovanie ich veliteľov, veď to ani neboli žiadni nováčikovia, ale skúsení veteráni mnohých bitiek Veľkej vojny,“ dodal na záver Huska s tým, že táto tichá vojenská akcia bola o živote, dala nielen bezpečné strategické zázemie Bratislave, ale zároveň začala nový život Petržalky.
Ernest Huska v mene celého Petržalského okrášľovacieho spolku pozýva všetkých záujemcov o históriu k Mýtnemu domčeku z Petržalskej strany na spomienkové stretnutie, ktoré sa uskutoční dnes (14. 8.) o 17:30 hod. aj za zvukov vojenských zneliek a pochodov 1. svetovej vojny. O cca 18:00 hod. sa sprievod presunie k pamätnej tabuli pred TPD.
Pamätná tabuľa
Pri príležitosti 95. výročia pripojenia Petržalky k Bratislave, aj v kontexte 100. výročia začiatku prvej svetovej vojny v Bratislave, umiestnil Petržalský okrásľovací spolok na Farského ulici 15. augusta 2014 pamätnú tabuľu. Text na nej pripomína mená francúzskych dôstojníkov s vojakmi 1. a 2. pluku Stráže slobody, ktorí sa s ďalšími jednotkami 14. augusta 1919 preplavili cez Dunaj a prešli cez Starý most, obsadili Petržalku a pripojili ju k vtedajšiemu Československu.
