Petržalka mohla vyzerať úplne INAK: Američania navrhovali, aby bola Benátkami na Dunaji

Zdroj: www.unsplash.com , Milan Hanzel

Rok 1968 zamiešal karty

Napriek tomu, že súťaž bola podľa historika významným a prestížnym podujatím, pod vplyvom následných politických zmien, vstupom varšavských vojsk do Československa v roku 1968, sa nemohlo pokračovať.

„Ani v spolupráci so západnými krajinami, ako sa pôvodne predpokladalo pri konkrétnom budovaní sídliska,“ podotýka.

Jednou zo zásadných zmien, ktorá od súťaže nastala, bola aj zmena vodohospodárskeho riešenia ochrany pred vysokou vodou. Pôvodne sa totiž plánovalo vytvoriť akými obtokový kanál okolo celého územia v prípade zvýšenej hladiny Dunaja. Bolo to však finančne veľmi náročné, a tak prišli vodohospodári s tým, že sa len zvýši hrádza. Tým zároveň vznikol aj väčší priestor na zástavbu, ako bol pôvodne v súťaži.

Určité idey Útvar hlavného architekta zo súťaže prevzal. Konkrétny projekt na základe územného plánu vypracovali architekti bratislavského Stavoprojektu, Jozef Chovanec a Stanislav Talaš.

Dva typy konštrukcií

„Ich predstava bola, že jednotlivé obytné domy budú pozostávať aj z rôznych technológií a v oveľa pestrejšej variete,“ hovorí Szalay s tým, že celá Petržalka je postavená z dvoch základných typových konštrukčných systémov. Panelová produkcia bola podľa neho dominantnou od 60. rokov, Petržalka mala byť príkladom, kde sa sídlisko začne realizovať pestrejšie.

Najprv Háje, potom Lúky

Samotná výstavba prebiehala v troch etapách. Prvou boli Háje, teda časť ležiaca na východe. Ďalšou boli Lúky, najjužnejšia a najvzdialenejšia od centra. Poslednou boli Dvory. To je aj územie, kde stála pôvodná dedina. „Táto časť bola stavaná ako posledná, lebo bolo treba ľudí vysídliť a zbúrať ju,“ dodáva Szalay.

Nezrealizované zostalo lineárne centrum od Dunaja smerom na juh, ktorého kostru malo tvoriť metro a okolo neho celospoločensky dôležité objekty. Výstavba metra bola zastavená po revolúcii, v súčasnosti sa na jeho mieste buduje električková trať.