Už nebude zanedbaný. Parčíku pri Avione vrátia stratenú krásu
Prvé zásahy pri revitalizácii výnimočnej zelenej plochy urobilo Staré Mesto začiatkom decembra. Výsledky sa prejavia už na jar.
Na minimálnej ploche medzi benzínovou pumpou a zastávkami električiek a trolejbusov na Americkom námestí pred desaťročiami vznikol zo záhradníckeho hľadiska výnimočný priestor.
Rástlo tu viacero zaujímavých stromov, kríkov či stálozelených rastlín. Malý parčík však bol dlhodobo zanedbávaný a mnoho z vysadených rastlín preto vyhynulo.
To by sa teraz malo zmeniť.
Peniaze z grantu
Na revitalizáciu parčíka získala mestská časť Staré Mesto grant a prvé zásahy sa urobili už začiatkom decembra. Mierne sa upravila zeleň a do zeme sa nainštalovala automatickú závlahu.
Výsledky týchto krokov by mali byť vidieť už na jar 2020.
„K tvorbe verejného priestoru možno pristúpiť rôzne. Aj ako k výtvarnému dielu. Parčík pri Avione v Starom Meste je neveľkým verejným priestorom, a také sú najvhodnejšie dotvoriť ich ako šperky mesta. Kvetinová výsadba sa hrá s farebnosťou kvetov a ako inšpirácia slúži Joan Miró,“ hovorí o projekte obnovy starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.
Spoločný postup
O projekte Parčík pri Avione mestská časť komunikuje s hlavným mestom, ktoré má v správe chodníky okolo parku. V roku 2020 pripravuje rekonštrukciu Amerického námestia a celý priestor by tak mohol byť obnovený komplexne.
„Dobrá spolupráca posúva veci vpred,“ dodala Aufrichtová.
Výnimočné miesto
Parčík pri Avione pred takmer devätdesiatimi rokmi vysadil dendrológ Josef Mišák. Vďaka jeho talentu bez ohľadu na minimálnu plochu pripomína botanickú záhradu.
Ako nasledovaniahodný príklad kombinácie rôznych stálozelených rastlín na malom priestore v mestskom prostredí sa preto dodnes uvádza aj v rámci výučby na záhradníckych školách.
Dreviny z celého sveta
Josef Mišák svojimi vedomosťami ovplyvnil rozvoj záhradníctva a dendrológie na Slovensku za 1. ČSR. Zaslúžil sa aj o záchranu a rozvoj arboréta v Tesárskych Mlyňanoch a spolupodieľal sa na budovaní viacerých súkromných aj verejných záhrad a parkov.
„Vysadil tu 160 druhov vzácnych, prevažne stálozelených drevín pochádzajúcich z celého sveta. Tie, čo sa zachovali, sú zahrnuté do revitalizácie s dosadbou nových,“ uzavrela Aufrichtová.
Fontána ako umývarka
Vodu tunajšej fontány v minulosti často pokrývala biela pena. Podľa ľudí z okolia ju na umývanie či dokonca sprchovanie pre svoju skrytosť využívali v lete ľudia bez domova.
Ich mydlo či šampón na hladine vytvorili penu, voda sa tiež aj zakalila.
Správca mestských fontán Generálny investor Bratislavy (GIB) preto musel vodu vypustiť. Viackrát ju tiež vymieňal a čistil častejšie ako v iných mestských fontánach, hrozilo aj jej úplné odstavenie.
Chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia? Sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.