Ochranári bijú na poplach, starosta Devínskej Novej Vsi by v mestských lesoch ťažil viac

Ťažba v Mestských lesoch v Bratislave by sa mala zvýšiť zo súčasných 5-tisíc metrov kubických (m3) za rok, inak dôjde k prestarnutiu porastov, nevyužívaniu ich hospodárskeho potenciálu, k zhoršovaniu ich kvality či k možnému ohrozovaniu návštevníkov lesa suchými konármi. Tvrdí to starosta bratislavskej Devínskej Novej Vsi a poslanec mestského zastupiteľstva Milan Jambor. Vychádza pritom z analýzy, ktorá bude na jeho návrh súčasťou materiálu o mestských lesoch na najbližšom mestskom zastupiteľstve.

„Škodlivé pre les“

Plánovaná ťažba v mestských lesoch sa znížila na základe uznesenia bratislavského mestského zastupiteľstva z októbra 2014. Bratislavskí poslanci sa vtedy zhodli na tom, aby maximálny priemerný objem úmyselnej ročnej ťažby bol 5-tisíc m3 ročne. Podľa Jambora je takéto obmedzenie ťažby pre les škodlivé.

Čítajte viac: Obrovská radosť na mestskom zastupiteľstve: Návrh na rozvoj Bratislavského lesoparku bol jednohlasne schválený

Ako tvrdí, za ostatných 50 rokov sa v bratislavských lesoch ťažilo ročne priemerne 18-tisíc m3 dreva. „Hovoril som so súčasným aj bývalým riaditeľom Mestských lesov Bratislava a aj s inými odborníkmi na les. Všetci mi jednoznačne potvrdili, že toto uznesenie lesu škodí a o pár rokov budeme potrebovať ešte viac peňazí na zachovanie rekreačnej funkcie lesov,“ uviedol. O koľko sa má ťažba presne zvýšiť nechá na nezávislých odborníkov. „Netvrdím, že sa má ťažiť presne 18-tisíc m3 dreva,“ podotkol Jambor.

Dobrý stav

Mestské lesy boli podľa neho vždy lesmi osobitného určenia – prímestské rekreačné lesy, v ktorých bola ťažba dreva realizovaná v súlade s pravidlami druhého stupňa ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. „Nerozumiem, čo je zlé na prebierkovej ťažbe, ktorá lesu pomáha, zmladí ho a les sa stáva silnejším,“ skonštatoval starosta. Taktiež upozornil, že Bratislava pre zníženú ťažbu v mestských lesoch prichádza ročne o 300-tisíc eur.

Čítajte tiež: OBRAZOM: Bratislavský lesopark je obľúbená oddychovo-rekreačná zóna, s jarou sa v ňom prebúdza nový život

Rudolf Ivičič z Mestských lesov v Bratislave uviedol, že súčasný stav lesných porastov v bratislavskom lesoparku je občanmi, lesníkmi a ochranárskymi združeniami považovaný za dobrý. Na dosiahnutie takéhoto stavu bola podľa jeho slov v minulých desaťročiach použitá stratégia vyrúbania drevnej biomasy aká v príslušnom čase a území narástla.

„Výmera ‚lesoparku‘ je 3-tisíc ha a ročný prírastok dreva je tu 6 m3/ha. Z toho vyplýva, že ročný potenciál prírastku dreva v lesoparku je 18-tisíc m3,“ vysvetlil Ivičič. Nezasahovaním do ekosystémov mestských lesov sa podľa neho drevná biomasa bude akumulovať a bude znižovať priechodnosť a obslužnosť územia. „Súčasný priaznivý stav je udržateľný iba nepretržitou kultiváciou územia,“ podotkol s tým, že z pohľadu človeka užívajúceho les na rekreáciu je potrebné ťažiť 18-tisíc m3 dreva. Ako tvrdí, človekom exploatované lesné ekosystémy prosperujú rovnako dobre ako pralesy, v ktorých sa žiadna ľudská činnosť nevykonáva.

Rekreačná funkcia pred ťažbou dreva

So zvýšenou ťažbou v bratislavských lesoch však nesúhlasí iniciatíva Naše Karpaty. Zníženie ťažby na aktuálnu úroveň bolo podľa nej súčasťou balíčka opatrení na podporu rekreácie a športu. „Ide o kompromisné riešenie vedenia mesta Bratislavy, odborníkov, ochranárov a občianskej verejnosti. Zvyšovať ťažbu dreva v čase, keď Bratislavčania žiadajú zvýšenie ochrany lesov tak, ako nikdy predtým, považujeme za neprofesionálne,“ uviedol Marek Páva.

V rekreačných lesoch musí byť podľa neho prioritná rekreačná funkcia, nie ťažba dreva. Ako príklad uvádza mestské lesy v Prahe, kde podľa jeho slov ťažia sotva polovicu prírastku a zvlášť sa zameriavajú na uspokojenie nárokov verejnosti na rekreáciu. „V Mestských lesoch Bratislava je nutné v prvom rade hospodáriť šetrnejšie, udržiavať lesné cesty a chodníky, neťažiť po daždi a dbať na estetickú funkciu,“ skonštatoval.

Čítajte tiež: OBRAZOM: V našich lesoch môžete stretnúť neobyčajného živočícha