O mestské hradby sa mesto chce starať samo. Sprístupniť ich verejnosti plánuje už v júni
Bratislavský Okrášlovací Spolok minulý rok sprístupnil mestské hradby verejnosti. Hoci mu v decembri 2014 skončila zmluva, do minulého mesiaca boli hradby prístupné pre verejnosť neustále. Po nariadení mesta zmizli stánky a brány hradieb sa zatvorili. Ostať to tak nemá, mesto už má víziu ako ďalej.
Utorkovej diskusie o budúcnosti mestských hradieb (organizovanej Bratislavským Okrášlovacím Spolkom), sa zúčastnili riaditeľ Bratislavského Okrášlovacieho Spolku Maroš Mačuha, architekt Pavol Uličný (Fringia), hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad, viceprimátorka Bratislavy Iveta Plšeková a starosta Starého Mesta Radoslav Števčík.
Po obavách, ktoré po zatvorení hradieb vznikli, včera hlavná architektka uviedla, že otvoriť opäť mestské hradby verejnosti je veľkou prioritou. „Malo by sa tak stať už 1. júna,“ doplnila viceprimátorka Bratislavy.
„Teraz je potrebné obiť nebezpečné koruny a dať preč to, čo najviac ohrozuje ľudí,“ vysvetlila Plšeková. Podľa Maroša Mačuhu a rovnako tak aj podľa architekta Pavla Uličného je na niektorých miestach riziko v samotnom murive, tehlách, ktoré sa ľahko dajú dať dole len rukami.
Počas otvorenia hradieb bola sprístupnená časť bezpečná.
Hradby sú teraz zatvorené, a ako uviedla hlavná architektka Konrad, po ich sprístupnení ostane na odporúčania statika uzavretá Vtáčia veža.
Bratislavský Okrášlovací Spolok v minulom roku zorganizoval na hradbách množstvo úspešných akcií a mimo tie, si návštevníci mohli v stánkoch vychutnať počas prechádzky kávu, víno, prípadne si kúpiť niečo dobré pod zub. No práve stánky mali byť tými, ktoré hlavnej architektke, viceprimátorke Bratislavy a zástupkyni Generálneho investora Bratislavy Dane Zálešákovej nezapadali do historického priestoru.
Prečítajte si tiež: Ďalší projekt dostal červenú. Aký osud čaká bratislavské mestské hradby? Mesto nariadilo vypratať stánky
„Chceme udržiavať život na hradbách. Premýšľame nad tým, že v priestore by mohli byť umiestnené historické veci z depozitov, ktoré teraz nemajú svojich divákov. Rovnako tak počítame so stánkami napríklad so suvenírmi alebo bratislavskými špecialitami, ako sú bratislavské rožky a podobne. Tiež chceme aby sa tu konali podujatia, kde priestor venujeme aj združeniam,“ vysvetlila Plšeková.
Ingrid Konrád jej slová len potvrdila a uviedla, že priestor by mali doplniť veci, ktoré tam patria. Nájom by mal byť bezplatný.
Podľa slov Ivety Plšekovej mesto s nadšením privíta rady Bratislavského Okrášlovacieho Spolku a prácu, ktorú na hradbách vykonali, si vážia. Svojimi slovami to potvrdil aj samotný starosta Starého Mesta Radoslav Števčík. „Bol som pri tom, keď mestské hradby ožili a musím povedať, že Bratislavský Okrášlovací Spolok ako aj desiatky dobrovoľníkov urobili kus záslužnej práce a naštartovali dôležité procesy,“ uviedol starosta.
„Nefrflali, nekritizovali a tlačili na kompetentných,“ doplnil na záver Peter Jurkovič, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Bratislave.
Mestské hradby v historickom centre boli zatvorené trinásť rokov, pokým sa v roku 2014 nepodarilo časť z nich sprístupniť prostredníctvom iniciatívy Obnovme bratislavské hradby. Za otvorením stáli Bratislavský Okrášlovací Spolok, Bratislava tourist board, Templári z hradu Bagras, Fringia i mesto.
Prečítajte si tiež: Čo bude s mestskými hradbami? Vedenie mesta stále nemá jasnú víziu