Nové domy v Dúbravke zdobia mozaiky slovenských umelcov
Zrealizovať monumentálne diela nebolo podľa staviteľa technicky jednoduché, pretože remeselníkov, ktorí ich vedeli robiť, už niet.
O návrat kedysi rozšíreného a po Nežnej revolúcii zabudnutého druhu umenia na sídliskách sa postarali známi slovenskí umelci. Erik Šille, Erik Binder, Marek Ormandík a Eva Činčalová vytvorili návrhy na veľkoplošné mozaiky na fasádach domov v obytnom komplexe Dúbravy v Dúbravke.
Hravé monumentálne diela
„Veľmi som sa potešila, že vznikla ambícia umiestniť do verejného priestoru umenie, ako to bývalo dobrým zvykom kedysi dávno. Príjemná téma detstvo bola veľmi ľahko uchopiteľná,“ povedala na prezentácii prvých troch zrealizovaných mozaik Eva Činčalová.
Veľmi osobne túto tému poňal aj Erik Šille, ktorý sa o prvú etapu mozaik postaral s dielom Maco. „Mimoriadne ma oslovil moment dieťaťa, ktoré tu bude bývať a bude hovoriť ďalšiemu kamarátovi – ja bývam v tom dome, kde je ten macík. Ten motív som bral ako midpoint, macíka som urobil v pohybe, kýva – víta alebo lúči sa s deťmi, ktoré sa tu budú pohybovať,“ povedal.
Erik Binder prispel do verejného priestoru Úletom, jeho dielo zobrazuje dieťa s balónmi. „Chcel som urobiť niečo, čo ľuďom vylepší mizernú náladu, čo by ich potešilo, pozdvihlo, logicky sa popýtali balóny aj s dieťaťom ako istý úlet. Dúfam, že sa tu všetci budú cítiť spokojne, a keď im bude zaťažko, pozrú z okna von a odletia na balónoch niekam do fantázie a vrátia sa čerstvo osviežení,“ dodal. Medzi hotovými mozaikami ešte chýba tá od Mareka Ormandíka.
Zrealizovať „monumentálky“ nebolo podľa staviteľa technicky jednoduché, pretože remeselníkov, ktorí ich vedeli robiť, už niet, najlepší súčasní obkladači dnes obkladajú bazény. Napriek tomu sa na jednom z domov objaví aj Ormandíkovo dielo Braček jelenček. Developer pripravuje aj ďalšie mozaiky, druhú etapu navrhnú Dorota Sadovská, Dominika Žáková, Ivan Csudai, štvrtý umelec zatiaľ nie je vybraný.
Zlaté sedemdesiate
„Umenie vo verejnom priestore bolo po druhej svetovej vojne bežnou záležitosťou, v súčasnosti v našich geografických podmienkach bola táto tvorba zabudnutá, po roku 1990 aj znevažovaná z dôvodu, že bola vnímaná ako ideologická,“ uviedla kurátorka umeleckého projektu Sabina Jankovičová.
„Nešlo len o komunistický ideologický nápad, po vojne bol tento trend aj na Západe,“ podčiarkla s tým, že od konca 40. a v 50. rokoch vznikali bytové komplexy, do ktorých umenie vstupovalo prirodzene, tak na Východe ako na Západe. „Isté percento z rozpočtu stavby bolo určené na výtvarné dielo vo verejnej budove. V roku 1965 bola tvorba dokonca legislatívne zadefinovaná,“ vysvetľuje a dodáva, že v 70. a 80. rokoch nastal boom sochárskych alebo maliarskych diel v architektúre.
Po roku 1989 však zákon o financovaní výtvarných diel v architektúre zrušili zo dňa na deň. „Teším sa, že spoločnosť Corwin sa rozhodla bez kurately štátu kultivovať prostredie a byť iniciátorkou kultúrneho povedomia. Umenie človeka senzibilizuje, rozvíja jeho predstavivosť, stimuluje zmysly, je dôležité, aby ľudia od najútlejšieho veku boli v kontakte s umením,“ prízvukuje Jankovičová.
