Najvoňavejšia továreň v Bratislave. Maškrtné jazyky rozmaznáva už 120 rokov
Tatiana, Jana, Lena, Rumba. Kto by nepoznal sladké výrobky známej továrne. Na Račianskej ceste ju postavil Nemec Franz Stollwerck.
Továreň, z ktorej sa do ďalekého okolia šíri vôňa čokolády, bola založená v roku 1896 ako filiálka firmy Nemca Franza Stollwercka z Kolína nad Rýnom. Postavili ju na Račianskej ceste, kde stojí a cukrovinky vyrába dodnes.
Niektoré objekty pôvodnej továrne – veľká trojposchodová budova továrne, výrobná hala s priľahlou tehlovou prístavbou a malý poschodový domček, sa zachovali do dnešných čias.
Najväčšia v Uhorsku
Stollwerck bola najväčšou továrňou svojho druhu v Uhorsku – vyrábala najrôznejšie druhy sladkostí – od čokoládových výrobkov až po kakao a cukrovinky. Zamestnávala 58 úradníkov a asi 400 až 900 robotníkov. Zamestnanie si tu našli prevažne ženy.
Na začiatku minulého storočia sa pracovalo najmä manuálne. Priemerný denný výkon pracovníčky v baliarni bol približne 25 kg zabalených mliečnych karameliek.
Výroba sa postupne rozšírila aj na čokoládu a dezerty. Výrobky boli určené zväčša na export do západoeurópskych štátov a na Balkán. Okrem tovární v Bratislave a v Kolíne nad Rýnom mala firma bratov Stolwerckovcov výrobne aj v Berlíne, Viedni, Budapešti a Kronstadte.
Tú mám rád
V období 1. republiky mali úspech bonboniéry s rýdzo slovenskými názvami ako „Kriváň“ alebo „Detvan“. U zákazníkov však najviac bodovala bonboniéra nazvané „Tú mám rád“. Kilogram tohto dezertu stál pre veľkoobchodníkov 62,50 korún, konečná cena pre spotrebiteľa sa vyšplhala až na 85 korún.
Druhá svetová vojna zmenila na čas zameranie závodu a čokoládové cukrovinky už neboli na prvom mieste. V neľahkých časoch sa tam vyrábali ovocné džemy, marmelády a umelý med. V tej dobe moderná konzerváreň spracovávala 500 vagónov ovocia ročne.
Počas vojny poškodili továreň nálety a tiež „návšteva“ Červenej armády v apríli 1945. V lete toho istého roku odovzdala Červená armáda továreň štátu. O tri roky neskôr konzerváreň presunuli do Rimavskej Soboty a v Bratislave sa vyrábali iba cukrovinky.
Obaly pre radosť detí
V roku 1963 sa FIGARO stáva súčasťou veľkých Československých čokoládovní. Tie zlúčili všetky československé cukrovinkárske továrne. V sedemdesiatych rokoch šedú dobu socializmu spestrili aspoň obaly čokolád. Deti v tých časoch ich zbierali a vymieňali si medzi sebou. Obľúbené boli motívy hradov, rozprávky, kreslené postavičky či autá.
Niektorí si možno ešte pamätajú na čokolády Lena, Dana a Jana. Keďže sa dali z obalu vystrihnúť a prezliecť do papierových šiat, zabavili sa s nimi najmä dievčatá.
V časoch pred Nežnou revolúciou ročná produkcia závodu bola viac ako 18-tisíc ton výrobkov. Akciovú spoločnosť Figaro založili v roku 1992. Firma Jacobs Suchard v nej získala 67 percent akcií. Ten sa o rok neskôr spojil s Kraft General Foods Europe.
Majitelia sa menili, továreň zostávala. Omamný závan čokolády v Rači rozvoniava už 120 rokov.
