Najstarší bratislavský kostol mal kedysi nevšednú úlohu. Štamgasti by vedeli rozprávať
Františkánsky kostol je najstaršou dodnes zachovanou sakrálnou stavbou v Bratislave. Z minulosti sa k nemu viaže jedna zaujímavosť. Viete, aká?
Kostol Zvestovania Pána, ľudovo nazývaný Františkánsky kostol, má veľmi dlhú históriu. Jeho počiatky siahajú až do stredoveku.
Postavený na znak víťazstva
Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav IV. Kumánsky v 13. storočí na pamiatku víťazstva nad českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v bitke na Moravskom poli. Postavili ho v románsko-gotickom slohu a dokončený bol v roku 1297, kedy kostol slávnostne posvätili.
V priebehu nasledujúcich storočí prešiel kostol viacerými slohovými úpravami. Tie boli spôsobené aj zemetrasením, ktoré mesto postihlo na konci 16. storočia. Zemetrasenie zapríčinilo zrútenie gotickej klenby, ktorú následne nahradili renesančnou klenbou. Tú neskôr vymenili za súčasnú barokovú.
Prečítajte si aj: OBRAZOM: Kostoly a veže Bratislavy ako ich neuvidíte
V kostole sa volil aj uhorský kráľ
Ozdobou interiéru kostola je hlavný oltár z 18. storočia, ktorý je výškovo oddelený od hlavnej lode. Tiež sa tu nachádza šesť bočných oltárov, rokoková kazateľnica a relikviár s pozostatkami diakona a mučeníka zo 4. storočia svätého Reparáta.
K chrámu sa viaže aj niekoľko významných historických udalostí. V roku 1526 bol v kostole za uhorského kráľa zvolený Ferdinand Habsburský.
Kostol je taktiež spojený s voľbou prešporského richtára a mestskej rady z roku 1530. Plnil takisto významnú úlohu počas korunovačných slávností. Novozvolený kráľ pasoval v priestoroch kostola vybraných uhorských šľachticov za rytierov zlatej ostrohy.
Zvon hlásil otváracie hodiny krčiem
Ku kostolu nepochybne patrí aj šesťboká gotická veža, ktorú pristavili k južnej strane lode v 15. storočí. Až do roku 1897 stála v pôvodnej podobe. Potom narušilo jej statiku zemetrasenie a vrchnú časť veže museli zložiť. Následne ju preniesli do Sadu Janka Kráľa, kde dodnes plní okrasnú funkciu. Pôvodnú vežu nahradila neogotická kópia.
S vežou sa spája aj zaujímavá skutočnosť. Vo veži bol umiestnený zvon, ktorý v 16. a 17. storočí slúžil nielen na raňajšie zvonenie, ale aj na oznamovanie otvárania a zatvárania krčiem. Podľa historických záznamov sa nalievať mohlo až po rannom zvonení. Večer zase zvonil tzv. zvon lumpov, ktorý signalizoval koniec nalievania a hostia museli opustiť krčmu. Zvon dostal vďaka svojej „činnosti“ prezývku pivný zvon.
Čítajte aj: Blumentálsky kostol nezmenil podobu ani po sto rokoch. Ako vyzerá dnes?
