Na kanalizácie pôjdu milióny eur: Nie však pre malé obce, ktoré opäť hodili do ŽUMPY!

V každej desiatej obci kanalizácia chýba. A nejde iba o Bratislavský kraj, ostatné sú na tom ešte horšie. Nádejou na financovanie miliónov, potrebných na vybudovanie odpadovej siete, bol pre malé obce na západnom Slovensku Plán obnovy a odolnosti. Táto možnosť však neprichádza do úvahy.

Dobudovať kanalizácie a čističky odpadových vôd na Slovensku bude stáť podľa odhadov z minulého roka viac ako 1,6 miliardy eur.

Že väčšina malých obcí môže na ich vybudovanie najbližšie roky zabudnúť, naznačilo ministerstvo životného prostredia už vlani. Podľa Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 – 2027 do nich zainvestuje asi len polovicu potrebnej sumy – niečo vyše 800 miliónov. Peniaze pôjdu v drvivej väčšine pre obce s viac ako 2000 obyvateľmi.

500-tisíc eur z Envirofondu nestačí

Z 2262 obcí s menej ako 2000 obyvateľmi má kanalizáciu len 615. Zvyšok využíva neekologické žumpy. Jednou z takýchto dedín, ktoré môžu o výstavbe kanalizácie zatiaľ len snívať, je aj Vištuk v okrese Pezinok.

Obec ležiaca na hranici Bratislavského a Trnavského samosprávneho kraja potrebuje na vybudovanie kanalizácie a vlastnej čističky odpadových vôd milióny eur.

Obec s asi 1300 obyvateľmi nespĺňa základnú podmienku úspechu získať eurodotácie – mať aspoň 2000 obyvateľov. Napriek tomu sa vedenie obce nevzdáva a skúša žiadať o eurofondy, ktoré by aspoň naštartovali proces odkanalizovania.

“Snažíme sa uchádzať o dotácie v každej možnej výzve,” povedala starostka obce Mária Vráblová. Len nedávno dokončili a aktualizovali projektovú dokumentáciu kanalizácie, ktorá pochádzala ešte z deväťdesiatych ro­kov.

Obec môže žiadať aj o prostriedky z Envirofondu, teda priamo zo štátneho rozpočtu. Maximálna výška príspevku je ale len 500-tisíc eur.

“Určite by nás to povzbudilo do ďalšej snahy, ale ani zďaleka to situáciu s vybudovaním kanalizácie a čističky odpadových vôd v obci nerieši. Bolo by to na veľmi veľa rokov,” dodáva.

Plán obnovy obce sklamal

Z miliárd eur, ktoré Slovensko môže využiť z Plánu obnovy a odolnosti, nepôjde na kanalizácie a čističky odpadových vôd nič. Sklamanie z toho neskrývalo ani Združenie miest a obcí Slovenska – teda najväčšia organizácia zastrešujúca samosprávy.

Stopku dobudovaniu vody a kanalizácie dala Európska komisia. Nepovažuje ich za zelenú investíciu. Na druhej strane pôjde viac do energetického zefektívnenia domov, napríklad zateplenia, či výmeny okien a vykurovania.

Neplníme si záväzky

Menšie dediny majú smolu aj preto, že Ministerstvo životného prostredia sa pri budovaní odpadovej sústavy sústredí na obce s viac ako 2000 obyvateľmi.

Dôvodom sú záväzky voči EÚ. Už v roku 2015 sme mali mať odkanalizované všetky väčšie obce. Realita je však taká, že z 2890 samostatných obcí má vybudovanú verejnú kanalizáciu necelá polovica, teda 1136 obcí.

Najlepšie na Slovensku je na tom vyššie spomínaný Bratislavský samosprávny kraj. Naopak, najhoršie sú okresy Trebišov, Krupina, či Komárno, kde má kanalizáciu len tretina obcí.

Trpí životné prostredie

Obec Vištuk, ktorej vyhliadky na vlastnú kanalizáciu a čističku odpadových vôd sú vzhľadom na rozpočet obce a nízky počet obyvateľov minimálne, leží v blízkosti vodnej nádrže, potoka a na dostatočných zásobách spodných vôd.

Žumpy, ktoré prepúšťajú splašky do pôdy, či dokonca trativody, ktoré nadmerné množstvo odpadu odvádzajú voľne do priestoru, znečisťujú spodné vody. Ľudia si tak nevedomky plnia studne dusičnanmi a dusitanmi, ktoré sa neskôr napríklad polievaním dostávajú do pôdy a potom do potravy.

Hygienici preto odporúčajú v takýchto lokalitách bez kanalizácie testovať vodu každoročne. Splašky totiž môžu byť oveľa horší znečisťovateľ ako umelé hnojivá. Limity na bezpečné používanie vody sú 50mg/l pre dusičnany a 0,5mg/l pre dusitany.

Ilustračné foto, TASR