Na Bratislavskom hrade je výstava vedút európskych miest z 18. storočia
Vybehnite na hrad na expozíciu s názvom Tajomné grafiky a pozrite si časť vzácneho nálezu Múzea vo Svätom Antone sídliaceho v kaštieli.
Rekonštruované historické priestory Lapidária pod Čestným nádvorím Bratislavského hradu sú zaplnené historickými vedutami 30 európskych miest z prvej polovice 18. storočia.
Historický poklad
„Grafiky sú architektonický aj historický poklad. Na jednom mieste možno vidieť dávne podoby miest, ktoré sa odvtedy veľmi zmenili“ povedala na otvorení výstavy veľvyslankyňa Brazílie v SR Susan Kleebank.
Jej prítomnosť nebola náhodná, čo potvrdzujú prezentované fotografické dokumenty i rodokmene majiteľov kaštieľa, ktorý patrí medzi klenoty európskej architektúry, z rodov Koháryovcov a Coburgovcov. Ich dvaja šľachtici si v rôznom období vzali za manželky dve brazílske princezné.
Preto spoznávali brazílsku faunu a flóru, z nej priniesli do kaštieľa rôzne suveníry – vzorky broméliovitých a iných rastlín, fotografie zvierat a rastlín, kresby vtáctva, ale aj živé exotické papagáje.
Kaštieľ je vzácny
Oba rody od začiatku 18. do začiatku 20. storočia obohatili budovu prácami kvalifikovaných umelcov z rôznych častí sveta. Interiér zariadili drahým nábytkom, umeleckými dielami, originálnymi tapetami, štukovou výzdobou či poľovnými trofejami. Kaštieľ je múzeom od roku 1962 a bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (1985), patrí pod Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
„V týchto vzácnych priestoroch Bratislavského hradu sme plánovali túto výstavu počas nášho predsedníctva v Rade Európskej únie a bude tu do konca roka, kedy predsedníctvo končí. Jej obsah sa týka nielen nás, ale širších zahraničných súvislostí. Výstava je členená na tri časti: prezentácia kaštieľa, vzťahy s Brazíliou a veduty z rôznych krajín,“ zdôvodnil riaditeľ múzea vo Svätom Antone Marián Číž.
Podoby Bratislavy
Súbor vedút – panoramatických pohľadov na mestá bol prekvapivý objav, ktorý našli v 60. rokoch 20. storočia počas obnovy kaštieľa vo vstavanej skrini salóna zvaného Rodová galéria.
V inventári z roku 1792 je záznam o 126 vedutách, no zachovalo sa iba 78 a tie boli reštaurované Borisom Kvasnicom. Z nich na výstave je 30 a predstavujú vtedajšie dôležité mestá. Okrem svojej krásy sú vzácnym dokumentom, pretože v historických centrách zobrazujú mnohé budovy a územné plánovanie miest.
V roku 1792 rytiny získal gróf Mikuláš Koháry (1721 – 1769) a mali slúžiť nielen ako dekorácia kaštieľa, ale už vtedy poukazovali na väzby globalizovaného sveta. Väčšinu diel vytvoril vojenský inžinier a topograf Friedrich Bernhard Werner (1688 – 1778).
Návštevník môže vidieť podoby Bratislavy z roku 1732, Madridu (1750), Londýna (1731), Mníchova (1735), Rotterdamu (1760), Innsbrucku (1731), Salzburgu (1740), Varšavy (1740), Benátok (1731), Karlových Varov (1759), Ženevy (1731), Berlína (1728), Lisabonu (1755), Bruselu (1730), Turína (1735) a iných miest. Každá veduta má popis dôležitých objektov, v Bratislave je ich 22 a niektoré majú až viac ako 80.
