Na Malej vedeckej konferencii vystúpil zo záverečnou ročníkovou prácou sedemročný Matej Bachniček z 2. C triedy s témou o kombinatorike a pravdepodobnosti, čo je stredoškolské gymnaziálne učivo. Rád bicykluje, ale najradšej číta. Rozčítaných má aj 20 kníh naraz.

Na Slovensku dlhodobo pracuje sieť základných škôl s triedami pre nadané deti, ktoré pracujú podľa vzdelávacieho Programu vzdelávania nadaných detí APROGEN autorky Jolany Laznibatovej. Koordinátorom tohto systému vzdelávania intelektovo nadaných detí je Škola pre mimoriadne nadané deti (ŠpMMD) a Gymnázium v Bratislave.

Školy pre mimoriadne nadané deti organizujú každoročne Malú vedeckú konferenciu, ktorá je ukážkou najlepších „mladých vedcov“ z celého Slovenska.

Je to prezentácia odborného a výskumného zamerania nadaných detí vo veku od 6 do 15 rokov, to znamená od prvákov na základnej škole až po deviatakov.

„Obhájenie vypracovanej ročníkovej práce je potrebné pre absolvovanie a ukončenie ročníka. Z každej školy máme jedného žiaka za 1.stupeň a jedného za 2.stupeň, na základe výberu riaditeľov škôl,“ hovorí Jolana Laznibatová, riaditeľka ŠpMMD.

Myslíte si, že stačí iba podať tiket a budete bohatí?

Drobný druháčik Matej stál počas svojej prezentácie na stoličke, aby ho vôbec bolo vidieť. Uviedol svoju prácu spolu s prezentáciou, kde spamäti vypočítval a vysvetľoval jednotlivé matematické úkony. Ručičkou sem-tam netrpezlivo poháňal jednotlivé obrázky, keď už mali podľa neho nasledovať.

Cieľom jeho práce bolo zistiť pravdepodobnosť výhry v Lote. Vysvetlil auditóriu, čo je to zlomok, stromový diagram a Pascalov trojuholník, pokračoval faktoriálmi, permutáciami a kombináciami. Matej položil aj rečnícku otázku: „Myslíte si, že stačí podať tiket a budete bohatí?“

Na záver prednášky vyhodnotil, že šance na výhru sú veľmi malé a vraj dúfa, že sme sa niečomu na jeho prednáške priučili.

„Keď som začal robiť ročníkovú prácu, tak som zistil, že ma to baví,“ povedal pre Bratislava24.sk malý vedátor. Okrem matematiky ho v škole baví informatika a telesná výchova. Vo voľnom čase rád bicykluje a so starším bratom sa rád hrá s autíčkami. Na otázku, či mal pred prezentáciou trému, odpovedal že nie.

Matejovi rodičia nám prezradili, že v štyroch rokoch už čítal a poznal všetky krajiny, vlajky a hlavné mestá. Kopíroval staršieho brata, ktorému vyťahoval z tašky úlohy a učil sa paralelne s ním. Teraz ho baví hlavne matematika. Veľa číta, má rozčítaných aj 20 kníh.

Je menej praktický, zasnívaný, ale je veľmi spoločenský a obľúbený v kolektíve. Malý problém má snáď iba s jedením – jedlo nie je pre neho zaujímavé. „Keď chceme aby zjedol, za odmenu mu dávame matematické úlohy. Na dovolenkách sa na nás vtedy ľudia zvláštne dívajú. Čo majú možno iné deti za trest, on má ako odmenu. Príklady rieši z hlavy,“ hovoria o Matejovi jeho rodičia.

Školy pre nadané deti

Pedagógovia zo škôl pre nadané deti pomáhajú otvárať deťom svet vedy a vytvárajú priestor, aby deti nielen pasívne prijímali vedomosti. Vlastný projekt APROGEN riaditeľky Školy pre mimoriadne nadané deti Jolany Laznibatovej rieši aj špeciálne prístupy k vzdelávaniu a k žiakom s mimoriadnym nadaním. Triedy pre deti s mimoriadnym nadaním sú vo viac ako dvadsiatich mestách Slovenska.

Mimoriadne nadané deti sa vyskytujú na celom Slovensku, nezávisle od väčších miest, hovorí Jolana Laznibatová. Niekedy to môže byť jedno dieťa z troch súrodencov, niekedy aj všetci súrodenci. Jednou zo špeciálnych potrieb žiakov s mimoriadnym nadaním je aj špecializovaná poradňa pre riešenie problémov a diagnostikovanie týchto detí. Žiaľ v Bratislave takáto poradňa neexistuje, napriek niekoľkoročnej snahe pedagógov a podávania žiadostí na bratislavský magistrát.

Výsledky nadpriemerne nadaných žiakov

O tom, že takáto práca má svoj úspešný výsledný efekt, potvrdzujú výsledky starších gymnazistov, z ktorých napríklad žiak Oktávy Martin Holický získal tento rok na svetovej vedeckej súťaži pre stredoškolákov Intel ISEF v pennsylvánskom Pittsburghu bronzovú medailu za prácu, v ktorej zisťuje ochorenie obličiek z kvapky krvi odobranej z prsta.

Najúspešnejším žiakom bol Marek Buchman, ktorý dva roky po sebe získal na súťaži striebornú a zlatú medailu (dnes študent Oxfordu).

Ďalšiemu gymnazistovi Martinovi Vargicovi vydáva svetové vydavateľstvo Harper Collins jeho netradičné mapy moderného sveta internetu, korporácií, stereotypov, globálneho otepľovania, literatúry, športu.