Obchodné domy sme vymenili za prírodu. Ľudia v húfoch korzujú po chránených oblastiach
Pri takejto invázií ľudí do chráneného územia môže prísť Slovensko o najvzácnejšie vtáčie druhy.
Ľudská hlúposť zrejme nepozná hranice a ani zábrany a zákazy. Počas mimoriadnych opatrení kvôli šíreniu koronavírusu výletníci navštevujú aj oblasti, kde nemajú čo robiť a správajú sa k prírode nešetrne.
Vyženieme vzácne vtáky?
Organizácie Ochrana dravcov na Slovensku a Slovenská ornitologická spoločnosť (SOS)/BirdLife Slovensko dokonca upozornili, že pri takejto invázií ľudí do chráneného územia môže prísť Slovensko o dva najvzácnejšie vtáčie druhy – dropa veľkého a sokola kobcovitého. Tí pravidelne hniezdia v Chránenom vtáčom území (CHVÚ) Sysľovské polia.
Napriek zákazovým značkám momentálne do oblasti chodia stovky cyklistov, korčuliarov a chodcov, a tým narúšajú hniezdenie vtákov. „Ignorancia ľudí, ktorí nevšímavo prechádzajú okolo zákazových značiek, je zarážajúca. Som veľmi sklamaný, že taká jedinečná lokalita, akou sú Sysľovské polia, nemá dostatočnú prioritu a pozornosť zo strany kompetentných orgánov,“ povedal Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku.
Ľudia ignorujú zákaz vstupu
Dobrovoľníci z organizácie robili monitoring návštevnosti. „Len v rozpätí troch hodín napočítali počas piatich dní každý deň priemerne 60 nelegálnych vstupov alebo vjazdov bicyklom, pričom napríklad 12. apríla zaznamenali nelegálny vstup do územia každú minútu,“ poznamenal ochranár. Chavko hovorí, že územie je tak pod veľkým tlakom. Vyzýva tiež ľudí, aby rešpektovali pravidlá ochrany prírody.
„Vyrušovanie v aktuálnom, najkritickejšom období pre vtáctvo – v čase hniezdenia, má spravidla závažné následky, od opustenia znášky alebo mláďat a ich následného úhynu až po úplné opustenie lokality daným druhom,“ upozorňuje Jozef Ridzoň zo SOS/BirdLife Slovensko.
Odpadky v chránenom území
Podobná situácia je aj v chránenom území Šúr, ktorého návštevnosť sa zvýšila už takmer neúnosne. Na území, kde platí prísna ochrana prírody, sa objavuje čoraz viac návštevníkov a samozrejme aj odpadkov.
V tráve vidieť plastové poháre, mastné tácky od langošov, cigánskej, použité obrúsky a tiež ochranné prostriedky ako rúška či rukavice.
Kriticky vysoká návštevnosť prírodnej rezervácii v tomto období je neúnosná najmä z hľadiska ochrany prírody. Šúrsky prales je totiž súčasťou územia európskeho významu.
Vzácny Jurský Šúr
Šúr vznikol pred približne 10-tisíc rokmi v priehlbni pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Považuje sa za posledný a jediný pôvodný biotop – životný priestor jelšového lesa tohto typu v Strednej Európe, kde rastie niekoľko desiatok vzácnych, chránených a existenčne ohrozených rastlín.
Šúr je významným sídlom chránených druhov obojživelníkov a plazov a nemenej významným miestom pre hniezdenie ohrozených druhov vtákov. Atmosféru historicky najzachovalejšieho lesa s charakteristikou pralesa je možné využiť relaxom alebo krátkym odpočinkom v tejto prírode, a to v najväčšej tichosti. Keď príroda ožije, môžete zazrieť kvitnúce orchideje alebo mloky, sovy na strome alebo rôzne živočíchy.