Lamač veru nedostal názov po lámačoch ženských sŕdc v mestskej časti!
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sa mestská časť, v ktorej bývate, volá práve tak či onak?
Kedysi osada, dnes rozlohou najmenšia mestská časť Bratislavy. História osídlenia Lamača je však pomerne rozsiahla.
Štyri osady
V oblasti, ktorú dnes poznáme ako bratislavskú mestskú časť Lamač, boli kedysi až štyri osady. V južnej časti sa nachádzala dedina neznámeho mena, ktorá zanikla pri tatárskom plienení roku 1241. Ďalšie dve, Blumenau a Sellendorf, založil bratislavský richtár Jakub v rokoch 1279 až 1288 na majetkoch, ktorých hranice boli neskôr dôvodom častých sporov so susedmi. Dediny zanikli v 15. storočí.
Severnejšie od Blumenau bola v roku 1506 založená štvrtá dedina Lamač, ktorá bola poddanskou osadou mesta Bratislava. Za zakladateľa sa považuje chorvátsky lámač kameňa Ján Skerlič. Pracoval v neďalekom kameňolome a na mieste dnešného Lamača vybudoval prvé obydlia. Dedina sa dá doložiť až od tridsiatych rokov, keď zosilnel príliv chorvátskych kolonistov, ktorí utekali pred Turkami po bitke pri Moháči.
Od roku 1510 je pomenovaná ako Lamocz, neskôr ako Lamacž (1773), Lamač (1808), po maďarsky Lamacs, po nemecky Blumenau, Plamenau. Prvýkrát sa spomína v roku 1547 pod menom Krabatendorff (Chorvátska Ves).
Prvé slovanské znenie sa objavuje v roku 1549 ako Lamas. Zaujímavosťou je, že Lamač a Lamačová sú dnes priezviská niektorých Čechov a Slovákov. Jedným z nich je Karel Lamač, významná osobnosť československej kinematografie, ktorý zomrel v roku 1952.
Od 1.apríla 1946 sa Lamač zlúčil s Bratislavou, odvtedy sú dejiny Lamača dejinami Bratislavy.
