Je rozhodnuté! Fischerov dom je pod hradom postavený nezákonne
Dom pod Bratislavským hradom architekta Dušana Fischera je postavený v rozpore so zákonom. Rozhodol tak minister dopravy Ján Počiatek, ktorý potvrdil minuloročné rozhodnutie svojho rezortu a rozklad podaný Fischerom zamietol. Stavebník sa voči rozhodnutiu ministra nemôže odvolať.
Na Počiatkovo rozhodnutie upozornila občianska iniciatíva Bratislava otvorene. Teraz aktivisti očakávajú, že stavbu bude musieť stavebník prispôsobiť a dať do súladu so zákonom. Iniciatíva verí, že „to bude možno prvý dôležitý prípad na Slovensku, keď sa naloží s čiernou stavbou tak, ako vo vyspelej západnej Európe.“
Oprava chýb
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR dalo vlani za pravdu protestu krajského prokurátora a tak potvrdilo, že úrady vydali dodatočné povolenie na zmenu stavby pred dokončením nezákonne. Samo konštatovalo, že objekt nie je v súlade s územným plánom zóny Podhradie. Okresnému úradu vtedy rezort uložil povinnosť, aby súlad znova prehodnotil a vydal zákonné rozhodnutie. Toto stále platí.
Architekt Fischer stavia dom vyššie o 2,5 metra oproti tomu, čo predpisuje územný plán zóny. Stavebné povolenie dostal ešte v roku 2010, avšak neskôr sa podľa neho zistilo, že medzi územným plánom, z ktorého povolenie vychádzalo, a skutočným terénom je nesúlad.
„Výšková kóta ulice pri severnom vstupe je podľa územného plánu 170,5 metra nad morom. V skutočnosti je tam technická chyba a nadmorská výška je na danom mieste o 2,5 metra vyššia,“ povedal Fischer s tým, že ak by postupoval podľa stavebného povolenia, vchod by musel byť dva metre pod zemou. O opravu chýb vraj žiada mesto od roku 2011.
V rozpore so zákonom
Ministerstvo ale stavebníkovi vyčítalo, že jeho dom mal byť vysoký maximálne po rímsu susedného objektu. „Existencia chýb nadmorských výšok v územnom pláne zóny so skutočnými nadmorskými výškami nemá vplyv na nami konštatované nedodržanie výškového regulatívu,“ tvrdí odbor územného plánovania ministerstva dopravy.
Rezort upozorňoval aj na to, že terasa nesmie obsahovať prvky technického zariadenia budov, vzduchotechniku či klimatizáciu a uličné domoradie nie je členené na limitované architektonické celky.
Po tom, čo dom ostal mesiace rozostavaný, vydal v septembri 2013 stavebný úrad v Starom Meste rozhodnutie, ktorým zmenu stavby dodatočne povolil. Argumentoval, že zvýšenie stavby je spôsobené formálnou technickou chybou územného plánu zóny, dal teda za pravdu stavebníkovi. Bratislavský magistrát však využil právo účastníka konania a odvolal sa.
„Nedodržanie výšky je spôsobené okrem iného tým, že pri stavbe bytového domu narástli konštrukčné výšky podlaží oproti pôvodnej dokumentácii viac ako o meter,“ argumentoval vtedajší riaditeľ kancelárie primátora Ľubomír Andrassy.
Nežiaduce vplyvy
Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, odvolanie magistrátu zamietol a zmenu stavby potvrdil. V rozhodnutí uviedol, že dom zachováva stúpajúcu líniu zástavby Beblavého ulice, aj napriek výškovému rozdielu primerane proporčne stúpa a stále ešte nedosahuje výšku pôvodnej zástavby, ktorá tam bola v minulosti. Pre zvýšenú stavbu podľa úradu nedochádza ani k nežiaducim svetlotechnickým vplyvom na okolie a zo všetkých regulatívov sú okrem jedného všetky dodržané.
„Nedokonalosť právnej úpravy nemôže byť interpretovaná a aplikovaná v neprospech toho, koho sa to týka,“ pripomenul vtedy úrad.
Prokurátor Matúš Kamenár svojím protestom z 9. mája 2014 na Okresný úrad Bratislava žiadal jeho rozhodnutie zrušiť pre nezákonnosť. Úradom vyčítal najmä „nerešpektovanie a nezákonné prelomenie“ nesúhlasného stanoviska hlavné mesta ako dotknutého orgánu, čo je podľa neho základné pochybenie. Konštatoval však aj ďalšiu vec.
„Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí ani nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, či predmetná zmena stavby reálne je, alebo nie je v rozpore so záväznými výškovými regulatívmi podľa územného plánu zóny Podhradie,“ uviedol prokurátor v odôvodnení protestu.