Hrozí Slovensku OTRAVA vôd a vzduchu? Rafinéria VARUJE pred tikajúcimi ENVIRO bombami

Na Slovenskú tiká niekoľko časovaných environmentálnych bômb. Keď sa podľa spoločnosti Slovnaft nespamätáme, tak si otrávime najprv spodné vody a potom aj vzduch. Bratislavská rafinéria je presvedčená, že aj jej najnovší investičný projekt Centrum energetického zhodnotenia odpadov (CEZO), vie pomôcť k zlepšeniu životného prostredia. Najmä čo sa týka problému skládkovania nami vytvoreného komunálneho odpadu.

Ušetrenie emisií

„“Spaľovňa“ v Slovnafte Bratislava ušetrí ročne 100-tisíc ton emisií vďaka nespotrebovanému a nedovezenému zemnému plynu, ktorý nahradí energia z odpadu. Takže o čom to hovoria niektorí politici a aktivisti ak tvrdia, že projekt je šialenstvo a dokonca, že je zbytočný? Jediná odpoveď je, že nevedia o čom hovoria, pretože nechce sa mi veriť, že títo ľudia necestujú po svete alebo západnej Európe, ktorá im je pri vlakoch, či bicykloch vzorom,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca Slovnaftu Anton Molnár.

Bratislavská rafinéria je presvedčená, že na Slovensku sa v otázke zhodnocovania odpadu v súčasnosti rozhoduje o budúcnosti, či chceme byť západom alebo naďalej patriť do takzvaného východného bloku – „Ostbloku“. „Diskusia o „spaľovni” v Slovnafte bude aj o tom, ku čomu sa hlásime a čomu veríme. Sme západ alebo stále nejaká rozvojová krajina, ktorá nie je schopná riešiť problém s odpadmi, inak ako zakopávaním do zeme?,“ pýta sa Molnár.

Hrozí otrava?

Slovnaft upozornil, že krajiny podobné veľkosťou Slovenska majú spaľovní na energetické zhodnocovanie odpadu vo svojich krajinách hneď niekoľko. Dánsko 25, Rakúsko 21 (v samotnej Viedni 3), Švajčiarsko 30, Holandsko 12. „Rakúski susedia sú dokonca na prvom mieste v zhodnocovaní priemyselného kvapalného odpadu v EÚ. Takže osobne si myslím, že tieto krajiny vedia, čo robia,“ podotkol Molnár. Bratislavská rafinéria tvrdí, že sa pri spomínanom projekte učí práve od Rakúšanov, s ktorými rozvíja v tejto oblasti vzťahy.

Skládok máme na Slovensku vyše sedemdesiat a každý rok komunálneho odpadu na skládkach pribúda tempom 1 milión. Priemyselného odpadu sa vyprodukuje ďalších neuveriteľných 400-tisíc ton.

„Na Slovenskú tiká niekoľko časovaných environmentálnych bômb a keď sa nespamätáme, tak si otrávime najprv spodné vody a potom vzduch. Ja stále dúfam, že patríme na západ a v Bratislave vieme rozoznať, čo je klamstvo a čo reálne riešenie,“ konštatoval Molnár.

Protest aktivistou

Proti Centru energetického zhodnocovania odpadu v Slovnafte už protestujú viacerí aktivisti.

Tí sa podľa Molnára „nehanbia“ používať aj zavádzajúce informácie. „Aktivisti používajú fotku z rafinérie po výpadku elektriny, keď sa naštartuje bezpečnostný režim a všetko sa spaľuje. Túto fotku používajú na zbieranie podpisov pod petíciu proti spaľovni. Čiže od začiatku zavádzajú ľudí a takto pristupujú k masám, ktoré nemajú čas čítať, zisťovať si, orientovať sa. Navyše ako vidieť od malička učia tomu aj deti, že takto narábať s informáciami je v poriadku a veselo ich vylepovať po meste,“ uzavrel Molnár.

K projektu rafinérie Slovnaft sa stihol vyjadriť už aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Ten na sociálnej sieti napísal, že Bratislava nemá problém s kapacitami na spaľovanie odpadu a skôr potrebuje modernizáciu existujúcej inštalovanej kapacity. Budovať ďalšiu spaľovňu na území Bratislavy a to navyše pár kilometrov od tej existujúcej, môže podľa neho predstavovať enormnú záťaž na životné prostredie v hlavnom meste.

„Preto chcem všetkých občanov Bratislavy ubezpečiť, že tak ako pri Dudinciach, budeme aj tento a všetky podobné projekty na Slovensku, hodnotiť vždy veľmi detailne a pod mojím vedením sa určite Slovensko nevydá cestou ako v minulosti Švédsko, že sa narobia extrémne spaľovacie kapacity a to len preto, aby sa importoval odpad z cudziny. Zo Slovenska určite nedovolíme spraviť odpadkový kôš Európy,“ uviedol Taraba.

Na druhej strane však minister priznáva, že Slovensko potrebuje zariadenia, ktoré premenia odpad čo končí na skládkach, ktorý ohrozuje spodné vody, na teplo alebo elektrickú energiu. Takéto zariadenia však musia byť podľa neho primárne tam, kde sú potrebné.

Desiatky pracovných miest

Spaľovňa CEZO má byť umiestnená v juhozápadnej časti areálu Slovnaft na ploche približne šiestich hektárov, s výškou komína 60 metrov. Ročná kapacita prevádzky má byť 317-tisíc ton odpadu so spádovou oblasťou pre západné Slovensko. Spaľovňa má priniesť viac ako 40 pracovných miest. Odhadovaná investícia predstavuje 200 miliónov eur. Uvedenie do prevádzky je plánované koncom roka 2029.

Do roku 2035 musí Slovensko recyklovať minimálne 65 percent komunálneho odpadu a len maximálne 10 percent ukladať na skládky. Pre zvyšných 25 percent, ako aj pre požadovaných 10 percent na skládkach existuje riešenie v podobe zariadení na energetické využitie odpadov.

ilustračné foto