Horúce počasie dáva ľuďom zabrať. Urgentné príjmy evidujú množstvo prípadov kolapsu

„Sú dehydratovaní, malátni, vyslabnutí, prehriati. Podceňujú pitný režim, zbytočne sa presúvajú mestom, zabúdajú, že pre chronické ochorenia, najmä srdcovo-cievne, sú rizikovou skupinou,“ informovala hovorkyňa nemocnice Petra Stano Maťašovská.

Len do 12.00 h museli lekári na urgentných príjmoch ošetriť 18 ľudí. „Pre porovnanie, počas predošlých horúčav sme zaznamenali v priemere 40 pacientov za celý deň, čiže situácia je horšia. Navyše, vtedy nastupovali zdravotné ťažkosti zväčša až v popoludňajších hodinách a večer, čo aktuálne už neplatí,“ uviedla Stano Maťašovská.

Ľudský organizmus sa vyrovnáva s horúčavami dvoma spôsobmi dýchaním a potením. „V prípade, že horúčavy sú spojené s vysokou vlhkosťou vzduchu, riziko prehriatia stúpa, pretože telo sa nemôže ochladiť potením. Stav zhoršuje znížený príjem tekutín, ktorý prehlbuje dehydratáciu. U starších ľudí užívajúcich lieky na odvodnenie a pijúcich čistú vodu, resp. čaj, je vysoké riziko nedostatku sodíka. Jeho jasný deficit vedie aj k zvýšenému riziku smrti,“ hovorí v tejto súvislosti prednosta V. internej kliniky LF UK a UNB Juraj Payer. Preto treba počas dňa prijímať aj tekutiny bohaté na minerály. Pitie treba mať stále k dispozícii.

V takýchto horúcich dňoch sa odporúča obmedziť fyzické aktivity a pohyb na priamom slnku. „Stravu treba zvoliť ľahšiu, oblečenie vzdušné. Pri dlhšom pohybe vonku je vhodné mať pokrývku hlavy. Vetrať je dobré najmä ráno a večer a celý deň podľa možností tieniť. Klimatizácia by mala byť nastavená tak, aby teplotný rozdiel oproti vonkajšiemu prostrediu bol maximálne päť až sedem stupňov Celzia," pripomína primárka Centrálneho príjmu Nemocnice Ružinov UNB Renáta Vandriaková.

Najviac ohrozenými skupinami sú starší ľudia, tehotné ženy, malé deti, chronicky chorí a pracujúci v exteriéri a v prehriatych priestoroch.

Prečítajte si tiež: 10 rád ako prežiť tropické horúčavy