HLASUJTE: Ktorá staromestská fontána si zaslúži titul tej NAJ?
Napriek tomu, že fontány v uliciach Bratislavy už utíchli, aj napriek klesajúcim teplotám sa pri nich radi pristavíme. Aj vy máte svoju obľúbenú?
Dievča so srnkou
Studňovú plastiku romantickej fontány Dievča so srnkou predstavujúcu mladú poloobnaženú ženu navrhol bratislavský sochár Alojz Rigele. Dnes už ťažko zistíme, prečo si Rigele za tému súsošia vybral nemeckú ľudovú rozprávku z diela bratov Grimmovcov s pôvodným názvom Brüderlein und Schwesterlein (O sestričke a bračekovi), v ktorej sa chlapček premení na srnčeka, keď sa napije zo studničky.
V slovenskej verzii je rozprávka známa z diela Pavla Dobšinského – Jelenček. Po prečítaní rozprávky pochopíme, že „srnka“ nie je „srnkou“ ale „jelenčekom“, teda bratom dievčiny, ktorého kliatba zlej macochy premenila na malého jeleňa.
Najväčšia fontána
Myšlienka priateľstva a mierového spolužitia národov, stvárnená v podobe rozvíjajúceho sa lipového kvetu. Fontána Družba stojí na Námestí slobody od roku 1980.
Ústredným námetom diela je myšlienka priateľstva a mierového spolužitia národov. Rozkvitnutá lipa s majestátnou korunou sa stala miestom pre mnohé vzájomné mierové dohody medzi rozhnevanými rodmi. Autormi fontány sú sochári Juraj Hovorka, Tibor Bártfay, Karol Lacko a architekti Virgil Droppa a Juraj Hlavica.
Fontána sv. Juraja s drakom
Námetom súsošia fontány je legenda o rytierovi Jurajovi, ktorý porazil trojhlavého draka a zachránil z jeho pazúrov devu. Fontána z polovice 17. storočia stála pôvodne na inom mieste, na nádvorí Primaciálneho paláca je od roku 1930. Autorom súsošia je pravdepodobne Juraj Lippay mladší, dračie hlavy rekonštruoval Alojz Rigele.
Prvá verejná fontána v Bratislave
Neobaroková Ganymedova fontána stojaca na Hviezdoslavovom námestí vypĺňa priestor pred hlavným vchodom do divadla od roku 1888. Autorom umelecky riešenej fontány je bratislavský sochár Viktor Tilgner.
Námetom fontány sa stal antický mýtus o chlapcovi Ganymedovi, ktorý bol unesený do sídla bohov na Olympe Diom premeneným na orla. Po obvode veľkej kamennej misy umiestnil Tilgner tri dvojice vodných zvierat typických pre dunajskú oblasť – vodné korytnačky, žaby a raky.
Ganymedova fontána sa stala prvou verejnou fontánou v Bratislave s výlučne okrasnou funkciou, ktorá neslúžila na čerpanie vody či ako zdroj pitnej vody pre obyvateľov okolitých domov. Od doby svojho vzniku tvorí fontána jednotný architektonický celok s budovou niekdajšieho Mestského divadla.
Národná kultúrna pamiatka
Fontánu v novobarokovom štýle vytvoril v roku 1914 bratislavský sochár Robert Kühmayer. Pri tvorbe sa inšpiroval starou miestnou povesťou o vodníkovi a skamenených chlapcoch. Každý z chlapcov je vyobrazený v inej polohe – najvyššie umiestnený chlapec drží v rukách trepotajúcu a vzpierajúcu sa kačicu, ďalší chlapec sa za nimi naťahuje a tretia, najnižšie umiestnená socha, zobrazuje chlapca v plaziacej sa polohe.
Kačacia fontána je národná kultúrna pamiatka, spolu so svojimi jednotlivými časťami je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.
Najstaršia fontána
Na jednom z obľúbených turistických uzlov Bratislavy, na Hlavnom námestí, tróni jedna z najznámejších a najstarších fontán, ktorú dnes poznáme pod menom Rolandova fontána.
Kamenná renesančná fontána s kruhovou nádržou je pomenovaná podľa sochy stredovekého rytiera a ochrancu mestských práv Rolanda, ktorá stojí na 10,5 metra vysokom pilieri. Pôvodne však niesla meno jej objednávateľa cisára Maximiliána II.
„Zemeguľa“
Priamo pred sídlom prezidenta Slovenskej republiky sa nachádza Fontána mieru, ktorú navrhol známy architekt Tibor Bártfay. V strede kruhovej nádrže je plastika gule symbolizujúca planétu Zem, ktorú oblietajú holubice, vyhĺbené do nej vo forme negatívov, reliéfov.
Radosť zo života
Hlavnú myšlienku fontány radosť z hry, radosť zo života, znázorňujú postavy mladých žien hrajúcich sa s loptou. Voda strieka zo stredu súsošia vejárovite na všetky strany, obmýva postavy žien a zvýrazňuje hlavnú myšlienku tohto diela. Autormi sochy sú akademický sochár Tibor Bártffay a Karol Lacko.
