Historické zábery: Kúpele na Železnej studničke a palmy v Sade Janka Kráľa

Sad Janka Kráľa aj Železná studnička sú obľúbenými miestami na aktívne trávenie voľného času či prechádzky. Obe miesta majú zaujímavú históriu. Pripomeňte si časy ich najväčšej slávy na jedinečných záberoch z minulosti.

Michaela Katonová
Ilustračný obrázok k článku Historické zábery: Kúpele na Železnej studničke a palmy v Sade Janka Kráľa
Zdroj: Dnes24.sk

Na mieste Ferdinandových kúpeľov sú dnes stánky s občerstvením a okolo miesta, kde sa Bratislavčania člnkovali, behajú bežci. Železná studnička sa zmenila radikálnejšie, ako Sad Janka Kráľa. V najstaršom verejnom parku v strednej Európe už síce nekorzujú rodiny po sobotňajšom obede, no sad je len málokedy prázdny.

Slávna vďaka prameňu

Časy najväčšej slávy zažila Železná studnička po objavení prameňa železitej minerálnej vody. Stolársky majster Johann Tronner prišiel na to, ako železitý prameň využiť a v roku 1821 požiadal prešporskú mestskú radu o zvolenie. Na mieste postavil malé drevené kúpele. O pár rokov neskôr, keď si kúpele získavali čoraz väčšiu popularitu, mestskí radní začali uvažovať, či by tam sami nepostavili kúpeľný dom.

Vďaka tomu objavili desiatky žiadostí od občanov a rozhodli sa schváliť zámer prešporského mešťana a podnikateľa Jozefa Bergamenyho. Ten už mal v prenájme kasíno a divadelnú reštauráciu v Redute.

V roku 1828 sa podnikateľovi podarilo stavbu dokončiť a oznámil to aj v novinách Pressburger Zeitung. „Objednávky na ubytovanie sa prijímajú od dnešného dňa, prosíme uviesť čas príchodu a odchodu. Ceny izieb sú nasledovné."

  • a) Veľká izba so štyrmi oknami (k dispozícii sú dve takéto izby) – 2 zlaté na deň
  • b) Stredne veľká izba s dvomi oknami (k dispozícii je šesť izieb) – 1 zlatý 30 grajciarov na deň
  • c) Menšia izba s jedným oknom (k dispozícii je osem izieb) – 1 zlatý na deň
  • d) Kúpeľ stojí 30 grajciarov na deň.

Kúpeľný dom pomenovali podľa vtedajšieho kráľa Ferdinanda V., Konig Ferdinand Eisenbad, teda Ferdinandove kúpele. Liečivú vodu nevyužívali len v kúpeľoch, ale plnili ju do nádob a dopravovali do lekárne v centre mesta. Na mieste kúpeľného domu sú dnes stánky s občerstvením.

Prvý park pre všetkých

Sad Janka Kráľa postupne budovali v rokoch 1774 až 1776. Parky boli dovtedy výsadou vyššej spoločnosti, tento však mal byť pre všetkých bez rozdielu. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa.

Vplyvom barokového klasicizmu bola vytvorená osemramenná hviezdica priesekov. Pozdĺž nich vysadili stromoradia. Práve preto sa park v počiatkoch volal Sternallee – hviezdicová aleja. Každú alej poznali vtedajší obyvatelia podľa toho, aké stromy v nej boli vysadené.

Park postupne získaval jeho dnešnú podobu. Najväčšou rekonštrukciou prešiel v 70-tych rokoch 20. storočia. Odstránili sa divorastúce kroviny, čím sa park vizuálne otvoril a vynikli mohutné stromy tvoriace pomyselnú kostru parku.

Prečítajte si tiež: Historické zábery: Prejdite sa do minulosti uličkami Starého Mesta

Zdroj: Dnes24.sk