Gymnázium L. Novomeského v Bratislave nechcelo byť nikdy klasickou školou
Škola sa od začiatku svojho fungovania vymyká z tradičnej predstavy klasickej strednej školy a počas svojej vyše 52-ročnej histórie vychovala množstvo odborníkov.
„Vždy som si zakladal na tom, že nechceme byť klasická, normálna škola, bežne zaradená. Odjakživa som bol rebel a chcel som vytŕčať,“ hovorí Norbert Kyndl, riaditeľ Gymnázia Ladislava Novomeského na Tomášikovej ulici v bratislavskom Ružinove.
Netradičná škola
Škola sa od začiatku svojho fungovania vymyká z tradičnej predstavy klasickej strednej školy a počas svojej vyše 52-ročnej histórie vychovala množstvo odborníkov ako lekárov, farmaceutov, prírodovedcov, inžinierov, učiteľov, politikov, podnikateľov, spisovateľov, novinárov, hercov, športovcov či spevákov.
Škola podľa mnohých ponúka špecifickú, „tomášičkársku“ a neopakovateľnú atmosféru, kde žiaci a učitelia žijú ako jedna veľká rodina. Tú správnu atmosféru vytvárajú podľa jej riaditeľa aj projekty, do ktorých je gymnázium zapojené a ktoré ponúka.
Škola je napríklad jedinou na Slovensku, kde sa vyučuje predmet Predlekárska prvá pomoc s oprávnením udeľovať certifikáty.
„To sa neučíte pre učiteľa, to sa učíte pre seba, pre život. Lebo popoludní sa môže stať, že sa niekto dostane do takej situácie, že budete bezradne, ako vzdelaný gymnazista, stáť plný vedomostí o hviezdnej sústave a fyzikálnych zákonoch a pozerať na dotyčného, že ako mu pomôcť,“ zvykne žiakom hovorievať riaditeľ.
Školský bazén
Gymnázium sa zapísalo do povedomia verejnosti aj tým, že bolo jednou z prvých škôl, ktorá mala vlastný školský bazén. Ten nepretržite funguje doteraz. Inou raritou školy je zasa fakt, že za 52 rokov boli len dvaja riaditelia, ten súčasný zastáva tento post už 25 rokov.
K jeho filozofii patrilo napríklad dotiahnutie bývalých absolventov školy za učiteľov, ale aj neustále inovácie a modernizácia. A tak škola napríklad v minulosti, vraj ako jediná, zaviedla školský autobus, ktorý zvážal deti z Petržalky.
„Pamätám si na obdobie, ako ľudia na zastávkach závistlivo pozerali, keď prišiel autobus, oni sa tam tlačili a mrzli, naši žiaci tam nastúpili ako páni do vyhriateho autobusu,“ spomína Kyndl. Nechýbalo ani hudobné zvonenie, keď začiatok a koniec hodiny označovali rôzne melódie.