Grassalkovichov palác nebol vždy ohradený mrežou
V dnešnom Prezidentskom paláci okrem prezidentov kedysi bývali aj pionieri. V priebehu rokov sa zmenil nielen samotný palác, ale aj jeho okolie vrátane francúzskeho parku.
Záhradný barokový palác si dal po roku 1760 postaviť predseda Uhorskej kráľovskej komory gróf Anton Grassalkovich. Práve po ňom nazývame pamiatku Grassalkovichov palác.
Autorom projektu bol pravdepodobne A. Mayerhofer. Pôvodne bol palác záhradným letohrádkom, až po smrti A. Grassalkovicha ho dal jeho syn Anton II. dostavať do stavu celoročnej obývateľnosti.
Zaujímavosti paláca
Dominantou budovy je stredný pavilón s reprezentačným schodiskom a slávnostnou sálou. Zaujímavosťou paláca sú sochy v kamenných výklenkoch schodiska. Sú personifikáciou ročných období – Flóra, Ceres, Bakchus, Vulkán.
Pôvodne bol palác neohraničený, stál na voľnom priestranstve. Dnes palác a jeho čestné nádvorie ohraničuje mrežová ohrada s kovanými bránami.
V roku 1939 bol palác upravený podľa projektu E. Belluša na administratívne účely, a tak tu už počas vojnového štátu sídlil prezident.
Od 50. rokov 20. storočia ho využívali deti a mládež Bratislavy (pionieri) na svoju záujmovú činnosť. Vtedy fungoval pod názvom Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. Pre deti sa organizovali záujmové krúžky, v záhrade mali minizoo, skleníkovú botanickú záhradu aj dráhu pre motokrúžok.
Od roku 1996 v budove opäť sídli prezident Slovenskej republiky.
Neoddeliteľnou súčasťou paláca je francúzsky park, ktorý postupom času získal ráz anglickej záhrady. Dnes slúži ako verejný park.
Čítajte aj: 25 rokov po novembri: Čím žili bratislavskí pionieri v roku 1989?
