Skládka v Žabom majeri ukrýva nebezpečné jedy

Na území Bratislavy ohrozuje podzemné vody viacero toxických skládok.

28. január 2020 Rôzne

Okrem medializovanej skládky vo Vrakuni je reálnym rizikom pre životné prostredie aj skládka v lokalite Žabí majer v Rači. V utorok na to upozornili aktivisti z občianskeho združenia (OZ) Za našu vodu. Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že pitné vody Žitného ostrova nie sú ohrozené.

Priesaky sú hrozba

Na skládku sa dlhé roky navážal odpad z bývalých chemických závodov. Priesak zo skládky Žabí majer sa podľa aktivistov postupne dostáva cez otvorený kanál do Malého Dunaja a zároveň aj do Smradľavky. Tento vodný tok kedysi odvádzal aj vodu z bývalej dynamitky, dnes je vedený pod zemou a preteká cez celú východnú časť mesta. Tým má priamo ohrozovať kvalitu vody na Žitnom ostrove.

„Je to ďalšia časovaná bomba. V otvorenom kanáli sa našli látky, ktorých limitné hodnoty v pitnej vode sú vyjadrené v mikrogramoch. Vzorky vody vykazujú kontamináciu najmä semi-prchavými organickými látkami, ako sú potenciálny ľudský karcinogén lindán, toxický 2-Methylbenzothiazol a ďalšie,“ priblížila predsedníčka OZ Za našu vodu Annamarie Velič.

Karcinogénne chemikálie

Vo vode sa podľa aktivistov našli aj karcinogénny benzén a trichlóretén, tiež nebezpečný dichlórbenzén a trichlórbenzén. Mnohé v koncentráciách viac ako desaťnásobne prekračujúcich intervenčný limit na sanáciu. OZ Za našu vodu upozorňuje, že na skládke sa nachádza záhradkárska oblasť a mnoho ľudí si tam vykopalo studne.

„Záhradkári z nich nepijú, vedia, že ich záhrady stoja na skládke. No nie všetky parcely sú pripojené na vodovod, ostatní polievajú vodou zo studní,“ podotkli aktivisti.

V lokalite podľa nich cítiť výrazný zápach organických látok, čo ohrozuje aj bytovky a detské ihrisko v tesnej blízkosti. „Skládka priamo, ako aj cez pôvodný kanál (Smradľavku) pretekajúci cez celú Bratislavu je pritom zdrojom kontaminácie podzemnej vody nielen na Žabom majeri, ale aj iných územiach v Bratislave,“ tvrdia aktivisti.

Ekologická záťaž

Velič podotkla, že sa nevie, kam až kontaminácia siaha.

„Otázne je, koľko takýchto skládok a starých záťaží, ktorých priesaky natekajú do zásobárne pitnej vody, existuje v Bratislave, bez toho, aby boli podrobne zmapované. V Bratislave je pritom 223 evidovaných environmentálnych záťaží, minimálne desať z nich s potvrdenou veľkoplošnou ekologickou záťažou,“ spresnila.

OZ Za našu vodu navrhuje, aby sa vyčlenili adekvátne zdroje na ochranu Žitného ostrova, správne sa navrhol a realizoval komplexný monitorovací systém a taktiež aj vyhodnocovací systém.

Alena Trančíková z BVS na utorkovej tlačovej konferencii uviedla, že pitná voda dodávaná vodovodnou sieťou všetkým obyvateľom Bratislavy je bezpečná.

„Vodárenské zdroje, z ktorých čerpáme pitnú vodu pre obyvateľov, sa nachádzajú najmenej 18 kilometrov od týchto záťaží. Všetky vodárenské zdroje majú ochranné pásma, kde robíme monitoring kvality podzemných vôd,“ priblížila s tým, že takéto záťaže a skládky sú však stále existujúcou hrozbou.

Skládka neohrozuje pitnú vodu

Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že pitné vody Žitného ostrova nie sú ohrozené environmentálnou záťažou zo skládky v Žabom majeri a deklaruje, že za posledné štyri roky intenzívne zbavuje Slovensko starých environmentálnych záťaží.

„Príkladom je aj lokalita Žabí majer, ktorá už minulý rok bola zaradená do skupiny 55 lokalít, na ktorých sa realizuje geologický prieskum. To i napriek skutočnosti, že pitné vody Žitného ostrova nie sú ohrozené touto záťažou. Uvedený kanál nie je v kontakte s pitnou vodou Žitného ostrova. Navyše, pitná voda je veľmi prísne monitorovaná a vďaka Lex Žitný ostrov aj prísnejšie chránená,“ spresnil hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák.

Chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia? Sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.