Bratislavské Vianoce mali v minulosti inú tvár
Hoci sú súčasné Vianoce v hlavnom meste najmä o naháňaní sa v obchodných domoch a míňaní peňazí, nie vždy tomu bolo tak. Dôchodcovia Ján a Veronika nám porozprávali, že sviatočné dni v Bratislave mali kedysi iný lesk, ako tomu je dnes. Dokonca aj vianočné trhy mali kedysi úplne odlišný význam.
„Dnešné Vianoce majú už úplne iné čaro, ako to bolo kedysi. Spomínam si, že keď som bola malá, Štedrý večer vôbec nebol o rozdávaní darčekov. My sme napríklad od našich rodičov dostávali jabĺčka.“ povedala nám dôchodkyňa Veronika, ktorá pochádzala z neďalekého Malinova.
„Ja si spomínam skôr na to, že keď som bol malý, tak som dostával väčšinou pletené veci od mamy. Nešlo tam ani tak o tie dary, ako skôr o to, že sme boli všetci spolu.“ informoval nás dôchodca Ján z Bratislavy.
Vianočné prechádzky s deťmi
„Otcovia brávali deti von. Chodili sme väčšinou na Železnú studničku, tam sa zdržiavalo na Štedrý deň veľa detí. Mamy zatiaľ navarili a kým sme došli naspäť vymrznutí, tak sme sa už len umyli, prezliekli a išlo sa jesť.“ pokračoval Ján.
Podľa Veroniky bolo okolie Bratislavy ovplyvňované aj maďarskými zvykmi: „My sme mávali rybaciu polievku. Dnes už robievam kapustnicu. Môj recept je však s paradajkovým pretlakom. Všimla som si, že aj ľudia z južného Slovenska majú tento zvyk.“ dodala.
Zmena posolstva vianočných trhov
„Spomínam si, že kedysi boli trhy vo vianočnom období hlavne o tom, že sa tam dali kúpiť sezónne suroviny na prípravu štedrej večere. Dnes je to iné, ľudia sa tam chodia zabávať, kedysi tam chodili najmä ženy, ktoré zháňali nejaké zaujímavosti do kuchyne.“ zamyslel sa Ján.
Prečítajte si tiež: Bratislavčania mali kedysi na štedrovečernom stole až 12 chodov, medzi nimi aj Ježiškovu kašu. Aké ďalšie zvyky sa dodržiavali?
Mnohé tradície, ktoré dodržiavame dodnes, sa spájajú so sviatkami a najmä
„Ja si na vianočné trhy v minulosti ani nespomínam. Možno som o nich ani nevedela.“ dodala Veronika. Trhy sa na stredisko vianočnej zábavy zmenili až po roku 1989. Pôvodne sa k nám dostali z nemecky hovoriacich krajín.
Vyprážaný kapor ako symbol hojnosti
„Vyprážané jedlo nemohlo na štedrovečernom stole chýbať. My sme boli tak naučení, že čo nebolo vysmážané, to nebolo hojné jedlo. Rezne sme však jesť nemohli, lebo sme boli veriaci a museli sme dodržiavať pôst, preto sme mali rybu, tú mohli jesť všetci.“ dodal Ján.
Dôchodca Ján, ktorý pochádza z centra mesta, si pochutnával na kapustnici až neskôr. „Keď som bol malý, tak sme mávali iba kapra a zemiakový šalát. Niekto mal s majonézou, niekto bez. Kapustnica sa však ku nám domov dostala až neskôr, ale to je už individuálne.“ dodal Ján.
Prečítajte si tiež:" OBRAZOM: Ako vyzerali Vianoce a prípravy na sviatky v minulom storočí v Bratislave? + VIDEO":http://bratislava.dnes24.sk/…slave-225113