Bratislavčania mali kedysi na štedrovečernom stole až 12 chodov, medzi nimi aj Ježiškovu kašu. Aké ďalšie zvyky sa dodržiavali?
Mnohé tradície, ktoré dodržiavame dodnes, sa spájajú so sviatkami a najmä tými vianočnými. Viete, prečo sa počas Štedrého večera obdarúvame alebo prečo sa práve kapor stal symbolom štedrovečerného stola?
Vianoce sa ako jeden z veľkých kresťanských sviatkov slávia približne od 10. – 11. storočia po tom, ako sa v Európe prijalo kresťanstvo. Na Slovensku sa tieto sviatky začínajú Štedrým dňom , ktorý pripadá na 24. decembra. V iných regiónoch, napríklad na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj „vigília“, čo v preklade znamená predvečer sviatku.
Mohlo by sa zdať, že najdôležitejším dňom Vianoc je práve Štedrý deň, ale nie je tomu tak. Najväčší sviatok slávime 25. decembra, kedy sa podľa katolíckych veriacich narodil Kristus.
S Vianocami sa už tradične spája množstvo zvykov, ktoré zaviedli ešte naši predkovia. Mnohé z nich sa počas sviatočných dní objavujú aj u vás doma. Viete ale, čo symbolizujú?
K Vianociam nepochybne patrí zelený stromček, ktorý u nás pravidelne zdobíme od začiatku 20. storočia. Mimochodom, táto tradícia pochádza z nemeckých miest približne zo 16. storočia. A prečo práve ihličnatý a nie listnatý? Ihličnany vydržia všetky mrazy, sú stále vitálne a zelené a svojou vôňou prevoňajú príbytky. Klasicky sa stromček zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov, dnes si ho ľudia nechávajú v obývačkách často aj do februára, aby si tak predĺžili atmosféru Vianoc.
Kapor vo vani, zlaté prasiatko a 12 chodov na stole
Ryby boli oddávna považované za pôstne jedlo katolíkov, preto nesmeli chýbať na žiadnom sviatočnom stole. Predchodcami vianočného kapra boli pstruhy, mreny či hlavátky. S nástupom socializmu vstúpili do „módy“ kapre, ktoré sa začali umelo chovať práve za účelom vianočného predaja rýb.
V Bratislavskom kraji sa na stoloch podávali pochopiteľne kapre ulovené v Dunaji. Ako uvádza etnologička Katarína Nádaská, odpoveď prečo práve kapor je jednoduchá: Išlo o najdostupnejšiu rybu v bývalom režime.
Nádaská ďalej vysvetlila, že v minulosti pozostávala Štedrá večera u Bratislavčanov zo 6-tich až 12-tich chodov, avšak ľudia si z každého jedla dávali len „za lyžičku“. Na prípravu pokrmov sa používali obilniny a strukoviny, z ktorých sa varila fazuľová, šošovicová či krupicová kaša, inak nazývaná aj Ježiškova. V hlavnom meste sa konzumovali oblátky, na Záhorí zasa trubičky.
Prečítajte si tiež: Symbolom Vianoc je aj vyzdobený stromček, z akej tradície vychádzajú farby ozdôb?
Súčasťou večere bola aj vianočná polievka – u katolíkov pôstna, u evanjelikov kapustnica s mäsom a klobásou. V podunajskej oblasti, ktorá je súčasťou Bratislavského kraja, bola podávaná miesto kapustnice zasa rybacia polievka.
Počas Štedrého dňa zvyknú katolícky veriaci dodržiavať pôst. Aby najmladší členovia rodiny vydržali až do večera nič nejesť, rodičia im vraveli, že uvidia zlaté prasiatko alebo zlatú hviezdu.
Darčeky a zvyky
Vianoce bez darčekov si nevieme už ani len predstaviť. Táto tradícia vznikla s dňom narodenia Ježiška – Božieho syna, ktorý prišiel na svet ako spasiteľ. Narodenie Ježiša Krista je vnímané ako dar Boha ľuďom. Aby si to ľudia pripomínali, začali sa na túto počesť obdarúvať darčekmi.
Prečítajte si tiež: OBRAZOM: Ako vyzerali Vianoce a prípravy na sviatky v minulom storočí v Bratislave? + VIDEO
Medzi zvyky, ktoré sa možno ešte aj u vás zachovali, patrilo zväzovanie nôh stola reťazou, čo symbolizovalo jednotu a súdržnosť rodiny. Počas večere sa prerezávalo jabĺčko cez jaderník, čo symbolizovalo zdravie rodiny po celý rok. Na stole sa vždy prestieralo o jedno navyše, čím si ľudia pripomínali tých, ktorí už zomreli. Aby bola rodina bohatá, pod obrus sa dávali peniaze alebo šupiny z kapra.
Význam mal aj med, cesnak a orechy. Med sa zvyčajne potieral na čelo v tvare krížiku a symbolizoval sladkú lásku členov rodiny, cesnak sa používal pred zlými silami a orechy boli symbolom pokoja a šťastia.
Staršie generácie si možno ešte spomenú aj na liatie olova cez kľúč. Z útvarov, ktoré stuhnutím olova vo vode vznikli, veštili slobodné dievčatá povolanie svojho budúceho ženícha.
Najdôležitejším, ak sa to vôbec dá nazvať zvykom, však bola súdržnosť rodiny a pokoj počas sviatkov. Ľudia sa na Vianoce tešili a rodina trávila celé dni spolu. Nemali rádio či televíziu a predsa si vystačili so spievaním kolied, prijímaním koledníkov či návštev. Ako dodáva Nádaská, dnes sa každý skôr naháňa za novými trendmi vo výzdobe a darčekmi, za ktoré sú ochotní sa dokonca zadĺžiť. Podstata Vianoc je však o niečom inom…
ilustračná foto