Bratislavské NAJ: Najväčší symbol Slovanov v Bratislave stále chátra
Myšlienka priateľstva a mierového spolužitia národov, stvárnená v podobe rozvíjajúceho sa lipového kvetu. Fontána Družba stojí na Námestí slobody od roku 1980.
Napriek veľkoleposti diela museli v roku 2007 fontánu pre jej viaceré poruchy odstaviť. A tak sme svedkami toho, ako sa monumentálny verejný priestor v srdci Bratislavy rozpadáva priamo pred našimi očami.
Lipový kvet
V strede fontány s priemerom 45 metrov je štylizovaný lipový kvet z nehrdzavejúcej ocele ťažký 12 ton. Nádrž sa skladá z kruhových výsekov, ktoré sú kaskádovite nad sebou. Fontánu plnilo 2-tisíc metrov kubických vody. Plastika lipového kvetu v hornej časti vytvára päťcípu hviezdu.
Fontána je postavená z travertínu, čadičovej dlažby a nerezu. Autormi fontány sú sochári Juraj Hovorka, Tibor Bártfay, Karol Lacko a architekti Virgil Droppa a Juraj Hlavica.
Symbol Slovanov
Ústredným námetom diela je myšlienka priateľstva a mierového spolužitia národov. Rozkvitnutá lipa s majestátnou korunou sa stala miestom pre mnohé vzájomné mierové dohody medzi rozhnevanými rodmi.
Lipovému drevu sa pripisovala magická moc pred nadprirodzenými bytosťami, lipa navracala chorým silu v podobe liečivých čajov, ktoré pripravovali s určitými rituálmi kmeňoví čarodeji.
Vráťme vodu do fontány
„Námestie slobody, takzvané „Gotko“, v podobe, v akej ho dnes poznáme, je veľkorysé námestie s nádhernou nerezovou fontánou, ktorému by nebolo čo vytknúť, pokiaľ by sa za posledných 35 rokov našli ľudia vo vedení mesta, ktorým by na tomto námestí záležalo,“ píše pre projekt Mestské zásahy Mrg. art. Adam Berka.
„Námestiu slobody pritom nič nechýba. Rozprestiera sa na dostatočne veľkom priestore, pokrývajú ho trávnaté plochy, na nich časom vyrástli stromy poskytujúce dostatok tieňa, je vybavené kvalitným mestským mobiliárom a celému námestiu dominuje impozantná, 12 ton vážiaca nerezová fontána,“ píše ďalej.
Berka navrhuje opraviť námestie, spustiť fontánu a už nikdy nenechať tento cenný verejný priestor napospas osudu. „Žiadne gesto ani jednorazový zásah nedokáže nahradiť každodennú starostlivosť o mesto. Cieľom môjho projektu je tiež poukázať na prax, kedy vedenie mesta schválne necháva chátrať náš majetok, aby tak získalo argument pre jeho privatizáciu.“
Centrum diania
Široký priestor námestia slúžil dlho rozličným verejným účelom, zažil veľkolepé zhromaždenia aj oslavy. Postupne však začalo chátrať. Osvetlenie na námestí je slabé, chodníky a dlažba sú v havarijnom stave. V súčasnosti slúži na príležitostné koncerty a akcie, ako miesto demonštrácií a štrajkov.
Mesto istý čas hľadalo investora a hovorilo sa o predaji námestia a vybudovaní podzemných garáži, o pamätníku nežnej revolúcie, ale aj o odstránení fontány. Náklady na rekonštrukciu sa odhadujú na viac ako jeden milión eur.
„Rekonštrukcia fontány je finančne veľmi nákladná záležitosť, na ktorú mesto momentálne financie nemá, ale budeme hľadať možnosti aj v mimorozpočtových či zahraničných zdrojoch,“ uviedla pre Bratislava24.sk hovorkyňa hlavného mesta Ivana Skokanová.
Na mieste súčasného námestia sa v stredoveku rozprestierali vinice. Predpokladá sa, že námestie vzniklo niekedy v 17. storočí, kedy tu bol postavený letný arcibiskupský palác (dnes Úrad vlády Slovenskej republiky). Počas socializmu sa námestie volalo Gottwaldovo námestie na počesť prvého česko-slovenského robotníckeho prezidenta Klementa Gottwalda, ktorý mal pomník so svojou družinou v jednom z rohov námestia.
V 40. a 50. rokoch 20. storočia tu bol postavený Poštový palác a budovy Slovenskej technickej univerzity, čím sa námestie zo všetkých strán uzavrelo.
