Problém menom smog: V Bratislave vzniknú nízkoemisné zóny, určovať ich budú mestské časti

V Bratislave budú vznikať nízkoemisné zóny ako nástroj na obmedzenie znečistenia ovzdušia z dopravy. Kde presne takéto zóny budú, majú určovať jednotlivé mestské časti. Rozhodli o tom vo štvrtok bratislavskí mestskí poslanci, ktorí schválili návrh dodatku štatútu hlavného mesta. Ten vzišiel z podnetu mestskej časti Staré Mesto.

Špecifiká Bratislavy

Bratislava je podľa samosprávy špecifická vysokou koncentráciou obyvateľstva, inštitúcií, obchodu, priemyslu a intenzívnou dopravou. „K zvýšeným koncentráciám znečisťujúcich látok v ovzduší v Bratislave prispieva predovšetkým vysoký podiel automobilovej dopravy, intenzívna stavebná činnosť, ďalej emisie pochádzajúce z priemyselnej činnosti a lokálnych kúrenísk,“ konštatuje mesto v predloženom materiáli.

Z tohto dôvodu je územie Bratislavy vymedzené ako oblasť riadenia kvality ovzdušia pre znečisťujúce látky PM10, NO2, benzo(a)pyrén a ozón.

V oblasti riadenia kvality ovzdušia sú podľa magistrátu potrebné opatrenia, ktoré prispievajú k zníženiu koncentrácie znečisťujúcich látok v ovzduší a prispievajú k zlepšeniu životného prostredia a zdravia obyvateľov. „Jedným z nástrojov na podporu čistej mestskej mobility je aj zriaďovanie nízkoemisných zón,“ podotýka mesto.

Samospráva môže všeobecne záväzným nariadením (VZN) na svojom území zriadiť, vymedziť alebo zrušiť takúto zónu. V nej bude regulovaná prevádzka motorových vozidiel pre udržanie alebo zlepšenie kvality ovzdušia.

Nízkoemisné zóny

Schválený návrh dodatku štatútu hlavného mesta počíta s tým, že bude prenesený výkon štátnej správy v oblasti ochrany ovzdušia pre zriaďovanie, vymedzenie alebo zrušenie nízkoemisných zón delegovaný na jednotlivé bratislavské mestské časti. Predkladatelia materiálu momentálne nevedia určiť, aký to má mať vplyv na rozpočet mesta.

Zámerom zriadenia takýchto zón je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá a zlepšiť jeho kvalitu tam, kde dobrá nie je. S návrhom dodatku súhlasili viaceré mestské časti, proti bola Rača. S pripomienkou súhlasila aj Petržalka, ktorá však účinnosť dodatku žiada podmieniť vypracovaním emisnej mapy Bratislavy a jej schválením v mestskom zastupiteľstve. Ružinov požaduje, aby mali mestské časti možnosť a nie povinnosť zaviesť nízkoemisné zóny.

Udržateľná mobilita

Bratislavskí mestskí poslanci po schválení parkovacej politiky odobrili vo štvrtok aj štatút peňažného fondu na rozvoj udržateľnej mobility v hlavnom meste i samotné zriadenie peňažného fondu od 1. septembra. Primátora Matúša Valla zároveň požiadali predkladať na mestské zastupiteľstvo správu o použití prostriedkov fondu minimálne raz ročne.

V schválenom štatúte je uvedené, že do tohto fondu pôjdu získané prostriedky z poplatkov za parkovanie. Určený bude na financovanie dopravných investičných projektov.

Napríklad na realizáciu novej a modernizáciu existujúcej infraštruktúry pre mestskú hromadnú dopravu, na výstavbu novej a modernizáciu súčasnej cyklistickej a pešej infraštruktúry. Taktiež na výstavbu nových parkovacích domov a garáži, slúžiacich pre rezidentov v obytných zónach či záchytných parkovísk na okrajoch mesta s prestupom na MHD.

Financie z fondu majú byť určené aj na nákup nových vozidiel MHD, predovšetkým električiek, trolejbusov, hybridných batériových trolejbusov a elektrobusov.

Ak chcete dostávať pravidelný prísun čerstvých správ z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.