Bratislava versus Košice. O koľko hodín odpracujeme na bežný nákup menej ako Košičania?
Bratislavčania pracujú na bežný nákup o niečo menej ako Košičania, situácia sa otáča až pri väčších nákupoch. Pozrite sa, koľko hodín potrebujeme v hlavnom meste odpracovať napríklad aj na kúpu bytu.
Slováci v roku 2015 zarobili viac ako rok predtým. Kúpyschopnosť Slovákov vlani vzrástla a zo svojich platov sme si tak mohli dovoliť kúpiť viac. „Pri priemernej hrubej mesačnej mzde 883 eur sme na bežný nákup potravín v hodnote 20 eur museli v roku 2015 pracovať tri hodiny a 41 minút,“ uviedla Dominika Ondrová, analytička Poštovej banky.
Na Slovensku sú často na pretrase rozdiely medzi dvomi slovenskými metropolami, teda Bratislavou a Košicami, respektíve medzi celými regiónmi, v ktorých sa nachádzajú. Analytici Poštovej banky sa rozhodli porovnať práve tieto dva regióny.
Rozdielov je samozrejme niekoľko. Bratislavská priemerná mzda bola vlani až o vyše 300 eur vyššia ako tá košická. Ako dlho teda museli pracovať na bežný 20 eurový nákup potravín? Údaje a prepočty vychádzajú z dát ŠÚ SR.
Takmer pol dňa práce na bežný nákup
Pri výpočtoch analytici rátali s tým, že mesiac má 20 pracovných dní, ktoré majú osem pracovných hodín. Na to, aby sme do nákupných košíkov mohli, okrem iných základných potravín, vložiť napríklad aj chlieb, kurča, syr, mlieko, vajcia či zemiaky, v celkovej hodnote spomenutých 20 eur, sme museli odpracovať v priemere takmer pol dňa, stojí vo výsledkoch.
Najdlhšie sme pracovali, z vybraného zoznamu potravín, na bravčový bôčik, zhruba 37 minút. O približne 10 minút menej bolo potrebných na kúpu kurčaťa.
Na tmavý chlieb, čerstvé slepačie vajcia či šunkovú salámu sme potrebovali v práci stráviť v priemere štvrť hodiny. Menej ako 10 minút stačilo odpracovať napríklad na polotučné mlieko, 12 percentné fľaškové pivo, zemiaky či polohrubú pšeničnú múku.
Prečítajte si aj: Retro krčma v OD Dunaj vás vráti 40 rokov v čase. Ochutnať môžete pivo z roku 1973
Na kúpu naparovacej žehličky sme vlani museli pracovať v priemere zhruba jeden deň, LCD televízor si vyžiadal sedem dní. Viac ako osem dní potreboval priemerne zarábajúci Slovák stráviť v práci kvôli novej chladničke s mrazničkou.
Najdlhší čas sme museli samozrejme odpracovať na nákladnejšie tovary, napr. na osobný automobil v priemere zhruba rok.
Bratislava vs. Košice
To, koľko sme si mohli dovoliť, záviselo najmä od našej výplaty a od cien v obchodoch. Kým v Bratislavskom kraji dosiahla priemerná hrubá mesačná mzda úroveň 1 122 eur, v Košickom to bolo len 803 eur. To spôsobilo, že na spomenutý nákup bežných potravín v hodnote 20 eur stačilo Bratislavčanom odpracovať necelé tri hodiny, teda o vyše hodinu menej ako Košičanom, ktorí na takýto nákup pracovali štyri hodiny a tri minúty.
Na všetky vybrané potraviny stačilo zarábajúcim v bratislavskom kraji pracovať kratšie ako v regióne Košíc.
Na kúpu tmavého chleba tak pracovali o takmer päť minút kratšie. Podobný čas ušetrili aj v prípade šunkovej salámy, syra Eidam alebo čerstvých slepačích vajciach. Bratislavčanom viac priala situácia aj v prípade spotrebičov či auta. Na kúpu naparovacej žehličky im stačilo pracovať menej o zhruba tri hodiny, na LCD televízor o dva dni a na chladničku s mrazničkou o takmer tri dni menej.
Pri kúpe osobného automobilu bol rozdiel až vyše štvrť roka. Situácia z tohto pohľadu priala Košičanom len čo sa týka nehnuteľností. Na jeden meter štvorcový potrebovali odpracovať v priemere jeden mesiac a štyri dni, teda o šesť dní menej, ako tomu bolo v prípade Bratislavského kraja.
Prečítajte si aj: Ceny bytov vlani mierne rástli, zväčšovala sa aj ich priemerná plocha
Zdroj: Poštová banka