Bratislava stále žije starými legendami. Ktoré z nich poznáte?
Mnohé európske mestá sú pretkané rôznymi legendami, ktoré im dodávajú až priam záhadný nádych. Vedzte, že aj s naším hlavným mestom sa spájajú rôzne bájne príbehy, ktoré pretrvali až do súčasnosti.
Tajomné miesta, historické príbehy či strašidlá. Takmer každé mesto má svoje vlastné legendy. A mnoho z nich na takejto „bájnej turistike" dokonca zarába.
Výnimkou nie je ani naša západná metropola. Po stopách bratislavských legiend sa dá dokonca absolvovať aj samostatná prehliadka s výkladom. Sprievodcovia sa zhodujú, že návštevníkov vždy poteší, keď svoje rozprávanie oživia nejakým „strašidelným" príbehom.
Spomínané prehliadky organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko, ale vlastný výklad so sprievodcom ponúka aj Bratislava tourist service pod názvom Mýty, legendy a záhady starej Bratislavy.
Najznámejšie bratislavské legendy spísala spisovateľka Mária Ďuríčková vo svojej knihe „Bratislavské povesti" a publicista Igor Janota vo svojom diele s názvom „Legendy a mýty zo starej Bratislavy".
Vybrali sme pre vás niekoľko známych mýtov, ktoré sa napríklad objavujú aj v spomínaných publikáciach.
Rolandova fontána
Známa legenda hovorí, že obrnený rytier stojaci uprostred vodnej nádrže na dnešnom Hlavnom námestí je bájny francúzsky stredoveký rytier Roland. Ten vraj zavítal do Bratislavy, aby chránil chorých, slabých, deti a ženy pred rôznymi nebezpečenstvami. Takto sa postupne ujalo pomenovanie „Rolandova“ fontána, hoci v skutočnosti je Maximiliánova. Rytier sa vraj vždy na prelome rokov otočí o 180 stupňov a pokloní sa smerom k domu číslo 6, v ktorom kedysi zahynuli radní páni pri obrane mesta.
Socha Panny Márie
Socha Panny Márie na budove Starej radnice podľa legendy zo 17. storočia v jedno ráno zmizla a na jej mieste ostal odkaz, že kým obyvatelia mesto nevyčistia od špiny, nevráti sa. Prešporčania sa teda dali do čistenia a deň nato, ako práce dokončili, sa socha vrátila späť na svoje miesto.
Michalská veža
K tomu miestu sa traduje, že obyvatelia židovskej štvrte odmietli prispieť na vežové hodiny, takže do istého času mala len tri ciferníky. Chýbal jej ten na západnej strane. Ďalšia povera je úsmevná, pretože tvrdí, že študent zvládne úspešne skúšku iba vtedy, ak prejde pod Michalskou bránou a nepovie ani slovo.
Bratislavský hrad
Legenda z knihy Márie Ďuríčkovej hovorí, že v Bratislave sa občas stávalo, že ľudia vstávali ako polámaní, všetko okolo bolo potlčené a špice veží vyzerali ako namočené v bahne. Údajne to spôsoboval čarodejník Klingsor, ktorý cestoval do svojho rodného Nemecka a Bratislavský hrad mu je na polceste. Preto ho vždy obrátil, aby si na ňom odpočinul. Keď si oddýchol vždy ho prevrátil naspäť.
Mlynská dolina
Na mieste dnešnej Mlynskej doliny bola kedysi obec Sellendorf – Dedina duchov. V dedine bolo deväť mlynov a v jednom z nich si dal chudobný starec zomlieť pšenicu. Miestni ho okradli a vysmiali sa mu, preto obec preklial. Odvtedy sa raz za sto rokov vynára dedina z minulosti a ak by si dal niekto zomlieť čo i len zrnko pšenice, vyslobodil by dedinu spod kliatby. Ak by si zasa niekto vzal niečo od duchov, musel by v dedine ostať naveky.
Čumil
Bronzová socha Čumila umiestnená pred rohom domu na križovatke ulíc Rybárska brána, Panská a Laurinská. „Otcom“ Čumila je akademický maliar Viktor Hulík. Čumil je predovšetkým symbolom obyčajného dobráckeho človiečika, ktorý si kráti deň pozorovaním života na Korze.
Prečítajte si tiež: 10 dôvodov, prečo je Bratislava dobrým miestom pre život