Bratislava sa popasovala s nelegálnou reklamou. Aký postup zvolí magistrát pri legálnej?
Mesto chce väčšie kompetencie v oblasti regulácie vonkajšej reklamy, aby mohlo určiť, kde reklamné zariadenie môže byť a kde nie.
Hlavné mesto a Asociácia vonkajšej reklamy (AVR) od roku 2016 odstránili spolu vyše 1200 reklamných zariadení, ktoré boli umiestnené v Bratislave nelegálne. Odstránenie ďalších viac ako 800 reklamných zariadení sa rieši súdnou cestou. Informovala o tom hovorkyňa Bratislavy Zuzana Onufer.
Väčšie kompetencie mesta
Bratislavská samospráva minulý týždeň zrealizovala pracovné stretnutie k riešeniu problémov pri odstraňovaní vonkajšej reklamy, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia ministerstva dopravy a výstavby, štátnej i mestskej polície či AVR, s ktorou mesto pri odstraňovaní nelegálnej reklamy spolupracuje.
„Medzi problémy pri demontáži zariadení nelegálnej reklamy môžeme najmä radiť nepriznaných vlastníkov, ktorí bránia výkonu rozhodnutia a demontáži zariadení. Aj preto hlavné mesto pracuje na materiáli, ktorý bude obsahovať postup zabezpečenia súčinnosti dotknutých subjektov pri odstraňovaní reklamnej stavby, zabezpečenie ochrany zdravia a majetku či umožnenie výkonu rozhodnutia o odstránení týchto zariadení,“ priblížila Onufer.
Staré Mesto je čistejšie. Z ulíc a chodníkov konečne zmizli reklamné trojnožky
Cieľom podľa hlavného mesta je, aby do pripravovanej novely stavebného zákona bolo zakomponované ustanovenie, podľa ktorého by mestá a obce mohli regulovať vonkajšiu reklamu na svojom území. Mesto chce väčšie kompetencie v oblasti regulácie vonkajšej reklamy, aby mohlo určiť, kde reklamné zariadenie môže byť a kde nie.
„Magistrát nie je stavebným úradom, a preto pri každej reklamnej stavbe, ktorú chce mesto odstrániť, musí požiadať o súhlas stavebné úrady v jednotlivých mestských častiach,“ podotkla hovorkyňa Bratislavy.
Záplava reklamných zariadení
Občianske združenie Zelená hliadka v minulosti uviedlo, že by ocenilo zverejnenie pasportu vonkajšej reklamy s podrobnými dátami a taktiež by privítali, aby magistrát nabral odvahu zaviesť vlastný manuál tvorby uličných priestorov po vzore Prahy. Téma podľa združenia roky ustrnula pri čiernej reklame, no je potrebné zaoberať sa aj tou legálnou.
„Vo vzťahu k bilbordom je potom potrebné pokračovať v odstraňovaní čiernych zariadení a vytvoriť akúsi cenovú mapu Bratislavy,“ zdôraznilo združenie. V rámci tejto cenovej mapy by malo platiť, že za reklamné plochy v centre meste či pri hlavných dopravných ťahoch sa bude platiť viac, lebo si aj viac na seba zarobia.
Pri zvýšení nájmu za pozemky pod bilbordmi by sa podľa aktivistov ponuka týchto plôch zracionalizovala. Zelená hliadka zároveň upozornila, že nelegálna reklama tvorí zlomok zo „záplavy“ reklamných zariadení v Bratislave.
