Bratislava a BSK nesúhlasia so zlúčením Správ CHKO Dunajské luhy a Ponitrie
Hlavné mesto tvrdí, že v Bratislave je silná spoločenská objednávka na zlepšenie stavu ochrany prírody.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a mesto Bratislava nesúhlasia so zlúčením Správy chránených krajinných oblastí (CHKO) Dunajské luhy a CHKO Ponitrie, ku ktorému došlo ešte začiatkom februára. Predseda BSK Juraj Droba i vedenie hlavného mesta to považujú za nešťastné rozhodnutie.
Ochrana prírody
„Zástupcovia BSK budú kontaktovať aj kompetentných predstaviteľov ministerstva životného prostredia a budú sa zaujímať, ako bude fungovať ochrana prírody na území Bratislavského kraja po tomto nesystémovom kroku,“ informovali z BSK. Hlavné mesto tvrdí, že v Bratislave je silná spoločenská objednávka na zlepšenie stavu ochrany prírody.
K tejto požiadavke sa podľa magistrátu prihlásili aj všetky úrovne samosprávy. „V tomto kontexte považujeme zrušenie správy CHKO Dunajské luhy, presunutie jeho pracovísk pod Správu CHKO Ponitrie a prepustenie dvoch zamestnancov za nešťastný krok. Zabezpečenie ochrany prírody zo strany štátu dôverne poznáme a považujeme ho za nedostatočné z viacerých hľadísk,“ uviedol hovorca Bratislavy Peter Bubla.
Škody
V praxi sú podľa jeho slov za Štátnu ochranu prírody (ŠOP) SR osobami prvého kontaktu s verejnosťou strážcovia prírody a v prípade Bratislavy najmä pracovníci vykonávajúci takzvanú pohotovosť – pri riešení zranených chránených druhov živočíchov.
„V rámci štruktúry poddimenzovaného bratislavského pracoviska je pre obe menované oblasti zamestnaný len jeden človek. V prípade stráže prírody je výsledkom priestor mimo kontroly a často bez riadneho označenia hraníc chránených území. Výsledkom sú dnes už obrovské škody na prírodnom prostredí, napríklad na chránených druhoch rastlín takmer jeden milión eur,“ spresnil hovorca.
Nedostatočné zabezpečenie stráže prírody
Nedostatočné zabezpečenie stráže prírody, spolu s absenciou pozície pracovníka na environmentálnu výchovu, generuje podľa hlavného mesta konfliktné situácie a nepochopenie verejnosti významu ochrany prírody a jednotlivých obmedzení, ktoré so sebou prináša.
„Dunajské luhy, ktorých jadro predstavujú lužné lesy si vyžadujú aj lesníka, ktorý by systematicky riešil potrebu ochrany posledných zvyškov biotopov lužného lesa. Takáto pozícia nanešťastie v Bratislave dlhodobo chýba a situáciu pomáhajú riešiť skôr jednotlivé občianske združenia,“ povedal Bubla.
Pohotovosť
V prípade výkonu takzvanej pohotovosti, teda záchrany chránených druhov, je Bratislava znepokojená pretrvávaním podľa mesta mimoriadne nepriaznivej situácie. Ako tvrdí, v mieste s jednoznačne najvyšším počtom riešených prípadov absentuje rehabilitačná stanica s jej patričným technickým a personálnym zabezpečením. „Sme presvedčení, že štátom chránené územia, chránené druhy rastlín a živočíchov by mali byť štátom zabezpečené tak, aby ich ochrana neostávala len na papieri,“ spresnilo hlavné mesto.
ŠOP SR uviedla, že dotknuté chránené krajinné oblasti ako také sa nezlučujú, menila sa iba organizačná štruktúra, v rámci ktorej došlo k 1. februáru k administratívnemu zlúčeniu CHKO Dunajské luhy a CHKO Ponitrie.
„Jediným cieľom organizačnej zmeny je zefektívnenie činnosti organizácie. V prvom rade považujeme za potrebné zdôrazniť, že zmenou organizačnej štruktúry nedochádza k žiadnym zásahom do samotných chránených území Ponitria a Dunajských luhov či ich územia, ale výlučne k zefektívneniu správy (odbornej, administratívnej) týchto chránených území,“ deklaruje ŠOP SR.
Ak chcete dostávať pravidelný prísun aktualít z Bratislavy a okolia, sledujte nás na Facebooku, Instagrame a Twitteri.